Ahooj ! Tak na začiatok, moje úžasné mienko znie Ema ale v podstate ma doma volajú od Zuzky až po Nikolu všeliak. Sem tam sa utrúsi od mojej sestry aj pomenovanie "hej ty", takže reagujem naozaj na všetko. Veď to poznáte, keď mama kričí trištvrte hodinu aby ste niečo urobili, a vás akurát vtedy ten hnusný Facebook nechce pustiť od počítača. Ona tomu však nechápe, veď niekedy tomu nechápem ani ja tak ako môže ona .. no nič zas som odbočila od témy .. Mám 15 a mojím domovom je moja izba a moje sny, aj keď omnoho radšej by som sa prebúdzala a žila v jeho náručí (je to nereálne).
Častokrát si pripadám ako z inej planéty (ževraj som v období keď mi nikto nerozumie), všetci tvrdia, že to časom prejde .. ktovie, možno sa naozaj niekedy dočkám toho, že ma ľudia začnú mať aj radi. Nikdy neviete, snáď raz "dostanem rozum" a začnem sa správať podľa predstáv iných, čiže mojich rodičov. Túto vetu v poslednej dobe počúvam veľmi často. Je to veľmi nepravdepodobné, že sa tak začnem správať na ich rozkaz. Začnem sa tak správať ak uznám za vhodné.
Nechcem byť kópiou mojich rodičov, mojej sestry, či údajných priateľov. Nechcem sa správať podľa predpísaných riadkov iných, nechcem žiť ich život, chcem žiť ten môj! Môj život, moje chyby, moje slzy. Viem, že všetko čo robia, robia len preto, aby ma uchránili od chýb, ktoré robili oni .. ale je to nefér! oni sa mohli učiť na svojich chybách a ja nie? prečo?
Ale to je vlastne jedno .. Taký je život. Každý žije podľa niekoho, každý niekomu podlieha. Dnes už len málokto žije tak ako chce, všetci počúvajú iných a zabúdajú na to, že sú originálmi ktoré sa sami môžu rozhodnúť, ako chcú svoj život žiť.
Viem, že väčšina z Vás sa s mojím názorom asi nestotožňuje, ale nechajte ma žiť, chcem žiť podľa vlastných pravidiel.
Tento blog som napísala preto, aby ste približne vedeli čo za čudo sedí za týmto pc, keby ste sa náhodou rozhodli, prečítať si to, čo som napísala. Moje texty nikdy nebudú 100%né, ani nechcem aby boli. Je to proste vyjadrenie toho, čo cítim. Blogy beriem ako priestor vypísať sa, vykričať čo cítim. Samozrejme ak sa niekto chce vyjadriť k mojím článkom tak prosím. Každý názor ma poteší. Nebojte sa, NEHRYZIEM (možno trošku )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár