Ako som pomocou žiarovky vyťahovala fialový zošit spod chladničky

a teraz sa očakáva,že začnem humorným spôsobom, z ktorého nejeden čitaťeľ pustí do gatí, opisovať ako som pomocou žiarovky vyťahovala fialový zošit spod chladničky.Neudeje sa tak.V mojom živote sa totiž takéto situácie nevyskytujú.Môj život je plný: pisomiek,trojek(pričom nemám namysli nič,čo by sa mohlo vyskytovať na mojom hrudníku),tyčiniek Deli - ak nakupuje mamka,alebo tyčiniek Delissa- ak nakupuje tatko(Na Delissu je v Kauflande dlhodobá zľava,otec je pôvodne učiteľˇ),desať a menej ročných ľudí, ktorí v kuse stoja pred našimi dverami s otázkou: ,,teto,može ít Nikolka ven?" Len tak na ilustráciu,mám šestnásť,vyzerám na dvanásť.A aj tak sú už tieto deťúrence ovplyvnené článkami z tínedžerských časopisov typu : " Mala som dieťa v trinástich", keďže sa im zdá prirodzené, že človek môjho vzhľadu vlastní desaťročnú dcéru,keďže ma oslovujú "teta", čím myslia matku spomínanej Nikolky.(viem,že som v tejto vete použila dvakrát slovo "keďže"(rovnako ako to, že furt používam uvodzovky) ale skúste do piatich sekúnd vymyslieť nejaký ekvivalent.No vidíte...) takže taká ukážka, čo vypĺňa môj život. Rozmýšľam, čím to je, že je to takto.Prvé ma napadá, že iste má nejaký vplyv to nekreatívne prostredie, v ktorom vyrastám: žiadne vraždy,žiadny strýko, čo vyhral Nobelovku(iba teta,čo vyhrala okresné kolo "Záhoráckeho škovránka" v šesťdesiatomtreťom),dokonca ani škandál formátu zapálené záclony.
Posúďťe sami(myslím tým najmä Diminikku - to je jej prezývka na Birdze, v skutočnosti sa volá Esmeralda,nechápem prečo to skrýva), že moja rodina je total nezaujímavá.Zmapujem situáciu,že kto čo robí :
Mamka umýva dlážku v kuchyni.Mamka umýva dlážku v kuchyni často.Mamka umýva dlážku v kuchyni priemerne asi tak každú hodinku.Mamkina hodinka má tridsaťpäť minút.
Sestra píše úlohu.Prepisuje ju tretíkrát.Z čisto logických dôvodov.V tých predošlých pokusoch o napísanie úlohy sa vždy pomýlila v nejakom slove a keď to preškrtla alebo vybielitkovala, vyzeralo to STRAŠNE ŠKAREDO.
Tatko sa práve vrátil zo školy, kde v školskom rozhlase vysvetloval rodičom tých ekrazitov, že ich deťúrence sú nepochybne veľmi rozkošné,talentované a múdre,ale fakt by nemuseli liezť učiteľkám na záchod(čo sa reálne stalo) a mali by aspoň trošku obmedziť to hádzanie ostrých predmetov na vyučujúcich(čo sa ešte reálne nestalo,dúfam)
Ešte máme doma korytnačku.Volá sa Valentínka, napriek tomu, že je to samec.Možno tým moja mama,ktorá mu dala to meno, chcela docieliť zmenu jeho sexuálnej orientácie,ale mám také podozrenie, že Valentínke je úplne šumafuk,ako ho oslovujeme,hlavne aby sme neprestali kupovať šunku a párky a aby nás nenapadlo ich dávať nejakej inej korytnačke.Ale keď tak nad tým rozmýšľam,Valentínka sa celý život tvári ako keby zjedol citrón plnený feferónkami, tak možno mu to meno nie je až tak po vôli.Inak som s Valentínkou nejakú nervydrásajúcu udalosť nezažila, ak teda nepočítam ten okamih, keď ho priniesli.Pozrela som naňho a zrevala: "Mami,to zviera nemá hlavu!"Fakt tam nebola,ale vysvitlo,že si ju schoval do panciera.Možno sa niekomu budem zdať poťukaná alebo nevzdelaná, ale stať sa môže fakt všeličo.Práve dnes v rádiu hlásili, že jeden majiteľ drobnochovu si chcel zvýšiť obrat tým, že dal do výkladu dvojhlavú korytnačku,na čo sestra reagovala, že ktorá tlačí, keď chcú vykonať potrebu.Týmto som si vyčerpala pre mnohých(pre Dominikku) potrebnú dávku morbidnosti a konečne sa môžem venovať viac bohumilým témam.Nepríklad:Ako kamarátka o prst prišla.No keďže ona je hlavnou aktérkou, určite bude vedieť oveľa lepšie popísat detaily tohto inak veľmi milého incidentu, o ktoré by som nerada niekoho ukrátila.Tak budeme musieť počkať na okamih, keď sa zľutuje nad ľudom birdzovského typu a zostúpi zo svojich vysokých intelektuálnych kruhov,aby nám odkryla zlomok svojho spisovateľského umenia.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu