Preto som sa rozhodol využiť tento blog ako odkladište tých najkrajších spomienok, na ľudí a udalosti, ktoré ma silno zasiahli a ktoré sú už preč....Aby za 50 rokov, keď budem už starý, senilný a uslintaný dedko, mohol otvoriť tento blog a spomínať. A aby som vedel, že raz keď som bol mladý, som prežil krásne veci so super ľuďmi, a že celý môj život nebol len sen...
1) Prvá moja spomienka, ktorú si sem chcem odložiť, je na moju prvú lásku Bašku. Osobu, ktorá mi dala neskutočne veľa. Spomienka, ako sa ma raz spýtala, či s ňou nechcem chodiť. Bol som vtedy ešte taký mladý, že som v podstate nevedel čo to znamená...Ako som nevedel čo robiť a nahovoril Gaba aby sme ju sledovali cestou na hudobnú. A ako nás potom nachytala a všetci sme sa na tom strašne smiali, hoci mi to bolo strašne trápne. Ako sme si písali lístočky cez hodinu a dohodli sa, že sa spolu raz vyspíme. Ako bola posadnutá stratou panenstva a ja som bol ten čo nechcel...Ako ju to strašne hnevalo...Ako sme si chceli pozrieť pornofilm a nikde sme ho nevedeli zohnať. A ako nám nakoniec Koreň požičal porno o Amadeovi Mozartovi, ktorú bolo skôr vtipné ako vzrušujúce. Ako sme chodili na kolotoče a celý svet sa nám mihal pred očami. Ako sme sa bozkávali na školskej diske a všetci na nás pozerali...Ako sme boli na koncerte Horkýže slíže, ty si nevedela texty a ja som ti musel dopredu hovoriť čo budú spievať. Ako sme prepadli vášní hip-hopu ešte v čase keď to bol underground. Ako sme si dookola vyspevovali tie isté pesničky...Ako sme pozerali u Milana exzorcistu a ty si sa strašne túlila ku mne. A potom sme šli na kúpalisko a robili taký bodrel, že nás teta musela vyhodiť. A potom si mi vliezla do sprchy a dlho sme sa bozkávali...Bolo to také milovanie v daždi pre mňa...Ako sme sa učili skejtovať, lebo to bolo v móde. A potom sme si vymenili skejty, lebo to mala byť zámienka, aby sme sa ešte minimálne raz videli, keď si ich budeme vracať. Stále sme si ich inak nevymenili...Ako si u nás jedla koláče a moja mamina sa strašne zbláznila do teba. Ako som ja chodil ku vám a tvoja mamina si obľúbila mňa. Ako sme boli na chate a milovali sa...tak trochu z lásky a tak trochu z vášne...A nachytala nás triedna a bolo nám to všetkým vtipné...A ako si mi nakoniec po škole odišla do Írska a keď si sa vrátila, na ruke si mala zásnubný prsteň...V ten deň niečo vo mne zomrelo...
2) Spomínam si na svoju školskú partiu, na „slávnu štvorku“ ktorú mali v zuboch všetci učitelia a ktorým mali radi všetci spolužiaci. Sám neviem ako sme sa práve my dali dokopy, ale bola to jedna z naj vecí, ktoré ma stretli na gympli. Ako sme stále boli spolu a nikoho sme nechceli pustiť medzi seba (okrem josypa) Ako sme sa smiali a robili srandu z hádam všetkého. Ako sme chodili na obedy a kukali na Danielu aby bola zdeptaná a nemohla jesť. Ako sme si posielali tajničky, ktoré sme mohli vylúštiť len my. Ako sme po škole vysedávali v Cybery a hrali futbal. A Johny vyrábal všelijaké možné pomôcky, aby sa dal futbal hrať zadarmo. A nakoniec sme vynašli magic stick. Ako sme vysedávali na bažantici, pili víno a hrali sa na someliérov. Ako som Gaba načapal pri jeho romantických vyznaniach spolužiačke a strašne si z naho robil srandu. Ako nám barmanka doniesla tri veľké pivá a jedno malé so slovami „to malé pre malého?“ a dala ho Lukášovi. A my sme ho odvtedy volali Malý. Ako sme si dávali prezývky, ktoré nám z časti ostali až dodnes. Ako sme oslavovali každého narodeniny a kupovali si šialené darčeky. Ako sme si potom na Mariánskom vŕšku fotili zadky a učili lietať plastové zvieratká. Ako sme každú prestávku chodili na čajík za tetou Hazuchovou...Ako sme vymýšľali šialené básničky pre Nora keď sa nechcel oholiť (Prišiel ku nám na lístky, jeden fúzač alpínsky. Prišiel ku nám horou, so svojím psom Gorom. Dostal od nás do nosa, hej ty fúzač, ohol sa...) A potom keď sa oholil tak sme mu napísali „pomohla mu naša bitka, už má bradu jemnú ako riťka“ Spomínam si ako Johny zvrieskol na Šimurku nech je ticho a Šimurka sa bál dačo povedať. Ako sme s Lukim napísali najlepšiu Stužkovú pri pive za pár dní. A ako sa po škole naše cesty rozdelili a každý si našiel svojich nových kamarátov....
3) Jedna z najbolestivejších spomienok je na jedinú osobu, ktorú som skutočne ľúbil, na Katku. Spomínam si ako sme sa zoznámili na vašej triednej opekačke kde som sa neviem akým spôsobom ocitol. Ako sme sa rozprávali a ja som ťa potom nosil na rukách a chytal za zadok. A ty si sa tomu smiala...Ako sme potom spali na mojej nafukovačke a všetci ostatní museli spať na zemi. A potom ma tvoj frajer Filip chcel zbiť v kostole. Spomínam si, že sme spolu chodili na Kalazanské hry hádzať kriketkou a ty si vždy mala najprv prešľap a potom si hodila 28 metrov. A vždy si hovorila „stav sa že to tak znova bude. A ak nebude, tak ti kúpim pivo“ Mali sme narodeniny v ten istý deň – 6 septembra. A vždy sme si dali čokoládu jeden druhému. A naša riaditeľka mala v ten istý deň, tak si ma donútila aby sme jej šli zablahoželať. Pre nikoho iného by som to asi vtedy nebol urobil. A keď ma Baša podviedla tak si mi nedovolila skočiť z mosta. A vtedy som sa do teba strašne zaľúbil...A raz si potom prišla za mnou že mi chceš dačo povedať. A mne bolo všetko jasné...A vlastne sme spolu vydržali len mesiac ale bolo to fajn...A potom sme raz strávili spolu najkrajšieho Silvestra akého si viem predstaviť. Spolu sme robili snehových anjelov a ja som ťa držal za ruku. A ty si myslela že som opitý a tak som robil lastovičky aby som ťa presvedčil o opaku....A ty si mi za dva týždne napísala že ti bolo so mnou krásne a znova sme sa dali dokopy...Spomínam si, ako som sa ťa strašne bál pobozkať, ale nakoniec som to urobil...Ako sme boli spolu na Klemovej oslave a všetci hádzanári nad tebou slintali. A Scot chcel byť kamarát, tak mi navrhol že s nami pôjde do trojky. A slepý Nikmon mi povedal, že ak nebudem chodiť na tréningy, tak ťa pretiahne Tak som pre istotu chodil...A raz sme sa stratili na letisku a museli sme ísť cez blatové pole, ale bolo to krásne...No skončilo to a už sa jeden druhému nedokážeme pozreť do očí...
Veci o ktorých som písal, ma trápia...A keď si na ne spomeniem, chce sa mi plakať. Ale som rád, že ich mám, pretože ako tak nad tým rozmýšľam, práve vďaka nim som človekom....
A navyše, teraz mám okolo seba nových ludí, ktorých mám rád a verím, že o 10 rokov napíšem podobný blog, len postavy v ňom sa zmenia...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
rybabla
4. 12.decembra 2008 19:14
pekne...
3
Michale, nieco tak krásne som už dlho nečítal. Super
Dúfam, že takýchto spomienkových blogov bude viac, je príjemné si pripomenúť marianský vŕšok, jak sme tam s chalanmi za 2 minúty vypili liter čerešne a potom si dali dútnik... Ach jo, kdyby se ty časy vrátili...
Dúfam, že takýchto spomienkových blogov bude viac, je príjemné si pripomenúť marianský vŕšok, jak sme tam s chalanmi za 2 minúty vypili liter čerešne a potom si dali dútnik... Ach jo, kdyby se ty časy vrátili...
Napíš svoj komentár