Taký môj úlet...

Bol som čím som bol,
zložil som si masku,
na jednu krátku chvíľu si viedol,
a stále hral si krásku.

Nevydržal si aj keď si chcel,
takže život chceš sa hrať ?
Tak fajn, kiež by som toto robiť nemusel,
ale čo na klamstvo som si zvykol, netreba sa báť.

Tak fajn, hrajme sa na čisté svedomie.
Hrajme sa, že pravdivé sú mýty,
hrajme sa na ideály, veď pekne to znie,
že skutočné sú úsmevy a city.

Zahrajme sa na smútok, a na lásku,
nasaďme si masky, skryme svoje myšlienky,
zahrajme sa, že celý svet nevysí na vlásku,
a že s maskou krásky, stačia nám aj spomienky.

Netreba nám kráčať vpred, vidieť všetky chyby,
ak nechceme slobodu ale tesnú celu,
spútať všetky zmysly, pudy všetko čo voľným okom vidím,
len preto aby sme si skrytú tvár zanechali celú..

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu