V tých zatvorených šuplíkoch našej mysle sa v tomto momente nachádzajú rôzne veci. Niekedy sa človek až zhrozí, čo tam tak dlho schovával a vlastne to ani on sám nerobil. U mňa je to skôr veľký, neuprataný šatník. Šatník doteraz zatvorený. 13. komnata. Po otvorení človek najskôr zistí, že je na tom horšie ako si myslel. Nie je to ľahké, ale ani ťažké. Len otvoriť. Prečo ani ťažké ani ľahké? Vy tie dvere len otvoríte, ale nevynášate tie hŕby haraburdia na smetisko. Len sa na nich pozriete, ono sa na nich pozrie. A oni levitujú a pomaly letia preč. Niekedy urobia poriadny vír, ale ako sa vás to vlastne týka? Asi to nepríde rýchlosťou svetelného lúča. Čas, ktorý sme venovali zapratávaniu šatníka je predsa dlhý. A možno áno. To neviem. Viem, že som ešte len na prahu, občas vo víre, občas tie haraburdy výletia a ja konečne počujem ľudí, pred školou vidím lietať vtáky. Možno cez okno šatníka. Prázdneho šatníka s oknom. Nie je to (zatiaľ) stav. No tie okamžiky.. ľahké ako páperie a skutočné ako .. ako.. asi ako nič tohto sveta.
Život začína...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
morphine
23. 2.febuára 2015 18:26
ja len že...tiež som na prahu a máš pravdu, život začína
Napíš svoj komentár