A zase som sa prichytila pri tom ako rozmýšľam. Tentokrát o samote. Samota, ten strašiak v poli s potrhanou košeľou. Koľko ľudí má strach z toho, že zostanú sami? Milióny. A to nepočítam splašené tridsiatničky...
Viete, myslím si, že samota má svoj význam, tak ako všetko má svoj význam. Možno je to čas na to, aby sme sa naučili ako žiť a prečo. Určite to nie je priestor na strach. Snáď je to len moment, keď si máme naslúchať, no my nie! Silou mocou to prehlučiť! Telka, diskotékove hity, alkohol, pochybná spoločnosť a ja neviem čo všetko. Teraz nehovorím o odlúčení sa od sveta, ani o výlete do Tibetu.
Takže samota? = Čas pre nás.
Ja napríklad som v období, keď sa učím rozdávať lásku bez očakávania. Cítim to. To je cieľ tejto životnej etapy a je to veľmi ťažké. Moc mi to nejde ak mám pravdu povedať, ale snažím sa na tom pracovať.
Len tak mimochodom. Včera som bola na noc kostolov a opäť som trochu rozmýšľala, že už mám aj dosť rokov na to, aby som mohla mať nejaký vzťah a keď som sa tak vracala večer na intrák, tak som bola prekvapená ako to v meste vyzerá v piatok večer. Fakt som zabudla na tú podguraženú mlaď. Ale stretla som úplne opitého chlapca, ale fakt totálka. A ten sa ku mne pridal. Bolo fajn, že ma po dlhej dobe niekto odprevadil a udelil mi zopár komplimentov. Musím teda uznať, že Boh má zmysel pre humor...
Žijeme v dobe keď je všetkého veľa a nájsť samého seba je ohromne ťažké. Vegetariáni, šarlatáni, pastafariáni a iní áni (samozrejme Jánom prajem len to najlepšie k meninám) ... K čomu sa prikoniť? Čo je to správne?
Jediné čo je isté je, že správne je láska. Láska nie partnerská. Láska k nervóznemu šoférovi, či nepríjemnej tete za okienkom. To je to umenie žiť.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
yoss
26. 6.júna 2014 19:18
pekne si to napísala, tiež sa snažím tak žiť, proti zaužívaným vzorcom
Napíš svoj komentár