Raz sa pán výmyselník Nemenovaný chystal na úrad práce. Natiahol si širokánske nohavice a na vrch si dal tiež širokú jánošíkovskú košeľu. Ako tak išiel pán Výmyselník Nemenovaný oblečený v širokánskych veciach rozmýšľal akú prácu si zažiada na úrade práce. Rozmýšľal , rozmýšľal a nakoniec mu napadlo, že bude robiť ypsilon. „ Ypsilon je predsa potrebná vec, a ja budem propagovať ypsilon.“
Keď pán Výmyselník Nemenovaný povedal mladej pracovníčke na úrade prace , že chce propagovať ypsilon nechápala .Žiadala o vysvetlenie asi takto:
„ Čo chcete to chcete robiť pane? “
„ Ypsilon , chcem propagovať ypsilon! “- hrdo odpovedal pán Výmyselník Nemenovaný.
„ I ...čo i? ! – nechápavo pozerala pracovníčka.
„ i ...pe ...es....i...el...o...en! “ pohotovo vyhláskoval pán Výmyselník Nemenovaný.
Pracovníčka nechápavo zazerala až napokon pán Výmyselník Nemenovaný jej ho nakreslil . Ako tak rozmýšľal ako by mal ypsilon vlastne vyzerať , zahľadel sa na svoj tieň ako so skríženými nohami rozmýšľa. Nakreslil jej jednoducho svoj tieň , ktorý vďaka širokým nohaviciam , ktoré po prekrížení sa akoby zliali do jednej a zdvihnutými rukami nad hlavu pri rozmýšľaný vyzeral práve ako ypsilon. Keď pán Výmyselník Nemenovaný takto získal svoju prácu a náhodou ho stretol pán hatala , ktorý práve rozmýšľal ako vymyslieť tvrdé i , skrsol mu do mysle práve pán Výmyselník Nemenovaný.
A tak pán Výmyselník Nemenovaný zmenil naše životy a od vtedy sa musíme trápiť s tvrdím a mäkkým i.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár