zdá sa mi , idem pred svojím telom.
V duchu si vravím:" čo zlé som spravila? "
Prajem si aby som to napravila.
Neviem čo sa so mnou deje.
Celý môj život v pravdivom svetle je.
Prajem si aby som sa zobudila
a všetko zlé znova napravila.
Zrazu ma ľudské svetlo zahreje
a už mi iba dobre je.
Vidím ľudí oblečených v bielom rúchu.
Všetci vravia len v dobrom duchu.
Takýto svet som ešte nevidela,
som rada, že som ho pocítila.
Ľudské teplo po tompto svete chodí
a láska sa po všetkých lopotí.
Sú ako anjeli, ktorí ocitli sa tu,
majú tu veľké šťastie, osvetu.
Aha, v diaľke som zazrela,
neviem niekde som ho už videla.
Kde? V mysli hľadám známu tvár,
nevidím nič len čierny chmár.
Rozjasnieva sa a vidím
na fotke je s otcom mojím.
To je dedko skríknem v mysli,
bežím za ním láskou iskrím.
Moje telo v teple je,
prirodzená láska ma hreje.
V spomienkach sa prehrabávam.
Kedy som sa cítila tak spomínavam.
Napadá mi mama v mysli,
keď som po prvý krát vdýchla kyslík.
No potom to tak už nebolo,
neverila mi tak to bolo!
Radšej iných poslúchala,
jak by na mňa radšej dala.
Takú lásku som zažila,
keď som lásku pritúlila.
Tužila som po nej dlho.
Prišiel zázrak tak to bolo.
Anjel mi ju daroval,
keď mi pery bozkával.
Keď ma objal lásku dával
stále mi ju darovával.
Zrazu ma len niečo zmetie.
Na svet znova ma privedie.
Nadýcham sa zlého vzduchu,
ale teplo mám pri uchu.
Sedí vedľa mňa .
Láska nadherná.
Tá ma vtiahla sem,
naspäť na túto zem.
V duši šťastie mám,
že ho naspäť mám.
Koľko očí, toľko sĺz.
Čo ma to ťahá za fúz?
Doktor z diaľky na mňa kričí:
"konečne ste znova na Bojišti! "
Anjel ťahá motúziky,
pripevnené za fúziky.
Au to bolí kričím naňho.
Ťaháš mi fúzy .Mojo!
Ja len skúšal , či je to pravda,
že vrátila si sa že máš ma rada!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár