Len tak sedím a dívam sa z okna. Sledujem ako padá kvapka za kvapkou a keď pocíti chladnú vôňu zeme stratí sa z môjho dohľadu. Počúvam jemnú melódiu, ktorú vytvára skupina krehkých kvapiek postupne padajúcich na okenný rám. Toto počasie dnes úplne splynulo s mojou náladou. Môj pocit , že mi tu niekto chýba , môj strach , že sa rozplyniem vo svete ako tá kvapka a nikto o mňa ani nezakopne. Všetko dnes je také smutné a unavujúce. Stromy sa tiež ako ja lenivo pohybujú v rezkej sprche daždivých kvapiek.
Keď si pomyslím na to, že celý deň budem musieť takto trpieť moje srdce sa ešte veľmi rozplače. Dnes vidím na svete len to zle a svetla stránka sa predo mnou potichučky skrýva. Vidím pohár skôr poloprázdny než poloplný .Tento deň mi pripadá tak nekonečný, pomalý a uplakaný, smutný.. Snáď príde niečo svetlé, niečo čo by ma odpútalo od mojej krutej reality. Len tak sa pozerám , potichunky dúfam až kým nezačujem jasný zvonec. Zdvihnem ten svoj lemravý zadok a odchádzam.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár