som dar, ktorý zoslali ti nebesá
tvoj pohľad dotkol sa ma, nebadaný
rozjatril mi moje rany
nemôžem zabudnúť, nejde to
netuším kam až zájde to
dnes večer, včera, zajtra zas
som cudzinec vo svojich útrobách
ja neviem kto si, avšak viem
že nič z toho nikdy viac nedostanem
si moja – hviezda, ktorá svieti mi
avšak nie na cestu
len moje zmysly zatemní
spadla si z nebies spálená
kráčam v prachu po kolená
moje srdce jazvami zbrázdené
som to ja – moje zbláznenie
tvárou prebehol mi posmrtný kŕč
si to ty – môjho bytia jasný lúč
nechápem, neviem, netuším
kam až to zájde
nevidím
tvoje srdce vie liečiť
tvoje ruky tiež
nevieš, čo spôsobíš
tvoj pohľad prázdny
rozdriapal opäť moje rany
tvoje ústa vedia zraňovať
zasa to robíš
kto si, že svoju túžbu neukojíš
kto si, že stále utekáš
bola si moja
každý sme svoj
strhol sa klamu závoj
hmla opadla, zostal len opar
cesta stratila sa v tmách
si moja každodenná nočná mora
prestávam veriť, nevidím jas
že niekto z toho výde ako víťaz
niet ich
sme len porazení
tvoje ticho rozdrásalo moje rany
nepovieš nič – len ticho snáď
si môj, ale nie nateraz
už nikdy – kričať chcem
dušu svoju tým zabijem
mojim mlčaním tvoju zachránim
bolesť svoju v sebe udusím
bolesť druhých zakryje mrak
kráčame všetci v temnotách
ty vieš, cítiš kde cesta je
tušíš že tvoje hľadanie
nikdy na koniec nedôjde
bezo mňa
slepá kráčaš, stojíš pri mne
čakáš, kým v nás nezahynie
to, čo naše srdcia spája
mlčíš – pretože už dávno vieš
sme jedna duša
som mŕtvy
ty si tiež
ako bohu toto predostrieš...
ako sa mu pozrieš do očí
keď povie – kde máš dušu svoju!
mŕtva je...
poslal som ti hviezdu moju
hľadela si na ňu
si sama
on je sám
ja pokolenie vaše preklínam!
dostali ste moje dary
zbytočne
ste zasa sami
si slepá
a on je tiež
naveky
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár