Ty kokos! - Cupido poskakoval okolo Valentína rozplešteného v ruinách latríny farmára Džouzefa. Vstávaj, ideme! Valentín s kruhami pod očami a opicou ako svet sa naňho neprítomne zahľadel, rukou si prehrabol ofinu odsúvajúc zvyšok hajzlového papiera, ktorý mu bránil vo výhľade. Ľúbim ťa! Fuj, čo...?! - pozeral na svoje zasraté ruky. Si ťažký, ale aspoň som spomalil pád... - Cupido vykrútil hlavu smerom nahor naznačujúc smer, ale Valentín stále nechápal. No poď už!
Vzťah medzi Cupidom a Valentínom vlastne ani nebolo priateľstvo, iba nevyhnutné zlo. Boh tak rozhodol keď videl, koľko škody obidvaja – nezávisle na sebe – páchajú. Cupidove šípy a Valentínova štikútka. Keďže slovo štikútka sa v rozličných oblastiach povie inak, tu to je štikútka. Aj tak je to len kŕč bránice. Vždy, keď ho to chytilo, najmä po konzumácii paštékou plnených koláčikov u Ježišovcov, vyletovali z neho pestrofarebné srdiečka šíriace lásku. Valentín to miloval a Cupido rád strieľal. Len tá škoda, čo pri tom vznikala, bola nenapraviteľná. Toľko zlomených sŕdc! Boh mal potom vždy veľa práce s naprávaním a aj to nie vždy úspešne... Raz ho to tak naštvalo, že Valentínovi zakázal návštevy u Ježišovcov a Cupidovi pohrozil odňatím luku. Bez luku by bol nič, predsa nebude chodiť a vrážať šípy ručne! Aby Boh nebol až taký krutý, jedinou podmienkou šírenia lásky bola štikútka Valentína, iba vtedy mohol Cupido strieľať. Aby to bolo dokonalé, každého dal Boh ubytovať s obmedzenou slobodou pohybu na opačný koniec Kráľovstva nebeského. ...čo vzhľadom na nekonečný priestor od obzoru po obzor, znamenalo de facto koniec činnosti. Ovšem Boh nerátal so svojimi narodkami, na ktoré bola pozvaná každá nebeská bytosť a na ktorej sa ježišovo víno lialo potokom. A samozrejme – nechýbali znamenité koláčiky od Ježišovcov. Mery sa tento rok vážne pochlapila!
Poďme, poďme, hýbte sa! - archanjel Michael – kamoši mu hovoria Majkl, spolu s Gabrielom – tomu zasa hovoria skrátene Dží - ziapali po zástupoch cherubínov. Musíme ich nájsť skôr, ako spôsobia katastrofu! - pomyslel si Majkl. Ťažké to nebude, ale ide o čas... Čím väčší zástup zamilovaných, tým to bude horšie. Potom to bude ako hľadať ihlu v kope sena. Koľko zjedol koláčikov? - zaujímal sa Majkl. Dží neodpovedal, len hodil pohľadom na prázdne stoly posiate omrvinkami. Ježišmáriá! Je to v prdeli! - zahuhlal Majkl prežúvajúc jediný, posledný koláčik neukoristený Valentínom.
Cupido vliekol Valentína podopierajúc ho pod pazuchami, kráčali spolu ulicami neznámeho mesta a šírili skazu. Valentín neprekonateľnou štikútkou vypúšťal roje srdiečok, stále nie úplne pri zmysloch po hektolitroch Ježišovho božského moku a desiatkach koláčikov. Cupido sa spočiatku krotil, ale keď videl farebné srdiečka vyletujúce z Valentínových úst, začal šalieť ako blázon a strieľal po všetkom, čo sa pohlo. Šťastne sa pri tom usmieval poletujúc okolo Valentína.
Boh striedavo sedel, nervózne chodil z miestnosti do miestnosti svojho nebeského paláca a pohmkával si melódiu I will always love you... Ešte stále ho bolela hlava po Ježišovom víne, tento rok bolo znamenité! Hlava ho bolela aj preto, lebo si vedel predstaviť čo bude. Rozbité manželstvá za predpokladu, že tí dvaja chumaji netrafia obidvoch manželov naraz, neviazaný sex na rodičovskom združení a v autobuse, farmár Džouzef zamilovaný do svojej kravy...dobre vedel, ako dokáže Cupido šalieť...a že to nie je bohvieaký strelec! - pri tej myšlienke nahnevane buchol päsťou po nebeskom stole.
Zástup cherubínov na čele s Majklom a Dží sa plíživo pohyboval ulicami. Nikto si nevšímal divne okrídlený sprievod. Každý, kto ich obchádzal, mal šťastný úsmev na tvári a v tele hneď niekoľko šípov. Všadeprítomné roje farebných srdiečok ani netreba spomínať... Len dúfam, že nedorazia do nejakého vojnového konfliktu, bol by to koniec svetovej ekonomiky a hospodárskeho rastu! - precedil pomedzi zuby Dží. Dobre vedel, čo musel Boh naprávať minulý rok v Afrike... A strhnuté prémie nie sú zrovna sranda. - zamračil sa pri tej predstave.
Valentín s Cupidom pokračovali viac-menej naverímboha v šírení skazy. Cupido poletoval sem a tam a strieľal hlava-nehlava! Valentín pasívne šíril strašný smrad, všade poletovali farebné srdiečka. Narážali do okoloidúcich ľudí, mačiek, psov, motýľov, húseníc,kandelábrov, smätných košov, stromov, domov, pukali pod kolesami áut..., v stratosfére kondenzovali do podoby dúhovo sfarbených oblakov. V tichomorí hurikán Valentín, pomenovaný podľa dátumu vzniku, farebným krupobitím ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Na zemi po ňom zostávali hŕby farebných srdiečok...
...až Cupidovi zostali dva posledné šípy! Poďme chľastať! - Cupido ani nečakal na odpoveď a vliekol Valentína k najbližšiemu pubu. Pokrčený za mramorovým morovým stĺpom ich sledoval Majkl so zdvihnutou rukou zaťatou v päsť ako znamenie pre čakajúceho Dží. Poznáte to z Ramba. Dží so zvyškom cherubínov čakali neďaleko v uličke, tajac svoju prítomnosť pred Cupidom. Ten by si ich aj tak nevšimol vo svojom delíriu, ale taká je už povaha nebeských bytostí – keď ich človek potrebuje tak sa neukážu a keď ich má v paži, tak sú všade okolo. Okrem toho netušili, koľko šípov Cupidovi ešte zostalo.
...farebné srdiečka cinkali na okná pubu, márne sa snažiac dostať von. Tie šťastnejšie našli cestu komínom. Božský pohľad na srdiečkový dym! Chlapi vpred! - zavelil Majkl ešte stále očarený srdiečkovým dymom. Dav cherubov, na čele s Majklom a Dží, sa vrútil dnu vypúšťajúc dverami roj srdiečok. Za barovým pultom sa šťastne usmievala barmanka. Kým sa Cupido spamätal, dav cherubínov ho pritlačil k zemi. Cupidlo, padajúc k zemi, stihol posledný krát vystreliť! Dží sa sklátil k zemi, z očí sa mu vytrácal chlad a blažený pohľad uprel na Majkla. Milujem ťa! - zaševelil so šťastným výrazom na tvári. Ježišmáriá! - zajačal Majkl odháňajúc roj srdiečok. Rýchlo priskočil k Cupidovi a vytrhol mu luk so šípom. Berte ich! S Valentínom nebol žiadny problém, ústa mu vyplnili novinami a prelepili lepiacou páskou. Jačiaceho Cupida strčili do vreca od zemiakov čo našli v kuchyni.
Boh prísne pozeral na Cupida a Valentína obkolesených davom cherubínov. Nad nimi stáli Dží so zasnívaným pohľadom upretým na Majkla a Majkl, snažiac nevšímať si Džího pohľady. Cupido a Valentín mali sklonené hlavy, pohľady upreté na špičky svojich topánok značky Converse v špeciálnej pure white angel edition ™. Do Valentína naliali sódu bicarbónu, takže už nechrlil srdiečka.
...minulý rok, rok predtým...pred Ježišovým narodením,...atakďalej, atakďalej! Pozrite na tú škodu! - kričal Boh. Čo ste načisto osprosteli?! Takto to ďalej nepôjde, ale viete čo, ja vás...
...Cupido prestal vnímať božie slová, kútikom oka sledoval Valentína. Ten sa občas zatriasol a naprázdno preglgol. Cupido sa nenápadne potisol bližšie k Valentínovi. Pomaly, aby ho nikto z okolostojacich anjelov nezbadal, nadvihol ruku ...a pichol Valentínovi do brucha. PUK! - ozval sa práskavý zvuk božím kráľovstvom. Pri Valentínovej hlave sa vznášalo jedno jedine ružové srdiečko. Cupido okamžite siahol do vrecka, vytiahol záložný mikro luk s prednabitým šípom a naverímboha vystrelil! Boh sa sklátil k nebeskej zemi upierajúc blažený pohľad na Dží. Ježišmáriá! - vykríkol Majkl a tresol Cupida po hlave. Ja ťa zastrelím,...ty kokos! S tvárou v dlaniach a so slzami na krajíčku si sadol vedľa deliricky sa usmievajúceho Boha. Rukou ho pohladil po vlasoch a zašepkal – Neboj, to prejde, raz... Ale sám tomu neveril. Vzhľadom na nekonečnú existenciu Boha, stav zamilovanosti bude trvať nekonečne dlho. A nekonečne dlho bude trvať aj depresia, ak zistí, že Dží ho nemiluje... Nádej, že Boha ktosi vylieči, je minimálna...
...jedno jediné ružové srdiečko narážalo na nebeskú klenbu...CINK, CINK, CINK, CINK...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
aikaa
16. 2.febuára 2010 23:30
ďakujem za usmev na tvari.. a za Converse v specialnej edition..
Napíš svoj komentár