Prvý breh – je môj miláčik... no to znie hneď lepšie, nie? Ide o to, že sa s ním veľmi rada rozprávam, alebo skôr lepšie pomenovanie by bolo píšem. Neviete si predstaviť aký je to skvelý pocit, keď sa v pravom dolnom rohu objaví modré okienko s jeho menom a že je online.
Druhý breh – je môj otec... viem, banálne. No ide o to, že aj keď si to nechcem pripustiť má nadomnou kontrolu.
A o čo teda vlastne ide? Na jednej strane si túžim aj celé noci písať, no na druhej strane sa môjmu otcovi nepáči to nekonečné ponocovanie, vraj mi ide o zdravie. Akože beriem, nepatrím medzi zdravých ľudí, no je to fajn. A aspoň nemyslím na svoje problémy. A ide aj o to, že jemu stačí stlačiť jedno tlačítko a akékoľvek moje dopisovanie razom skončí.
V noci som sa musela s miláčkom rozlúčiť aj keď mi to bolo proti srsti, ale tak čo už. Neviem či to chápe alebo nie, a ak mám pravdu povedať, sama tomu nechápem ale tak budiš.
Keď som šla spať zaspávala som s úsmevom a ráno som sa s ním aj zobudila. Ani neviem čo mám robiť. Pozerám filmy a dokonca som dospela k štádiu, keď sa mi nechce ísť na žiaden net. Zavrela som IEčko a aj Mozillu a mám spustené len ICQ a MSN, no všade je akosi mrtvo. Čím to je? Neviem. Ale ide mi už štvrtý film, alebo piaty? To je jedno a ja nemám čo robiť a len tu tak čakám na to jedno okienko s nápisom online a tým menom. Dočkám sa? Isto áno.
Dá sa byť závislý na niekom, koho poznám pár mesiacov, prakticky sa poznáme len cez net a cez fotky a nevieme ako to dopadne keď sa stretneme? Mám pocit, že musím povedať, že sa to dá. A bohužiaľ, je to až príliš ľahké.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antropofobia
3. 8.augusta 2008 15:20
Užívaj si pokial je to len takto a je vám spolu fajn cez net, tiež chodím s niekým,s kým som si zo začiatku viac písala ako sa rozprávala,no "naživo" je všetko iné,prídu vačšie problémy než to,že ti otec večer vypne počítač bez toho,že by si chcela...
Napíš svoj komentár