Sranda je sranda a nie všetko treba brať vážne, tak prečo to vždy nedokážem???? Už som toho počula o sebe dosť! Nazvali ma kurvou, kravou, tučnou špatou, namyslenou fiflenou či rozmaznaným jedináčikom....Nie vždy to však mysleli vážne a ja vždy pochopím, kedy ide o srandu a kedy nie. A ja teda viem, kedy sa zasmiať a kedy s hrdosťou prekusnúť, takí ľudia mi predsa nestoja za to....
A predsa je tu niečo čo nikdy neprekusnem, či už je to sranda alebo nie.Milované komentáre sú vždy brané ako vtip a samozrejme ja to chápem a vždy sa zasmejem.....Tento ačkoli bol vypustení len tak z brucha, ale proste neznesiem, keď mi niekto povie, že si užívam z utrpenia druhých...Vtedy sa celá zosypem , vrátim do minulosti a plačem...Kde sa to vo mne berie, je to predsa fór!!!! Nie, nie je. Ani pre mňa, ani pre množstvo ďalších ľudí.....Čo je na tom? Vždy sa vrátim do detstva a spomeniem si na všetko čo som zažila, na to ako sme sa schovávali, keď prišiel otec domov.....Veľa si nepamätám a mnohé ani nemôžem, mama mi s odstupom času vravela ako to všetko bolo, ako v vysokom štádiu tehotenstva nosila ťažké náklady hliny, o tom ako môj otec ani nevedel, že som sa narodila, pretože mal po výplate a šiel sa ožrať s kamarátmi a vrátil sa až o týždeň...Potom bolo krajšie obdobie, ale ja som rástla a otcova záľuba v chlaste nemala konca, dodnes si budem pamätať ako prišiel domov na mol začal mlátiť mama nič nezmohla nevedela ma ubrániť, keď skončil so mnou zavrel ma do izby a ja som počula z vedlajšej izby len mamin plač a buchnáty, ktoré jej uštedril otec.....
Vraví sa, že malé dieťa si veľa nepamätá....ale ja si pamätám, ako mlátil mňa, mamu, ako nás po rozvode prepadol doma a sľúbil mi, že sa raz vráti a všetkých pozabíja...a najmä jeho výraz...nikdy nezabudnem na jeho výraz pri bitke...on mal radosť...Proste ho tešilo týrať nás....A preto neznášam vetu: Robí ti radosť utrpenie druhých, pretože títo ľudia existujú a zažiť to na vlastnej koži v nás zanecháva hlbokú jazvu, ktorá je ako ryha , ktorá sa časom plní a my si ju neuvedomujeme, ale vždy sa nájde niekto, kto vám pripomenie, že vo vás je.....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shaolingirl
9. 4.apríla 2010 23:45
bejkuš...:"(
Napíš svoj komentár