Jedného dňa som túto vetu počula a začala som nad tým premýšľať....a tak som sa dostala až do ranného detstva, s ktorého si veľa nepamätám...A už vôbec si nespomeniem na svoje prvé kroky, na prvé slovo, ktoré som vyslovila. Neviem, kedy mi narástol prvý zúbok a kedy som si prvý krát odrela koleno.....
A predsa aj ja patrím k ľuďom, ktorí túto vetu používajú...Prečo? Lebo tomu proste verím...Môj názor je predsa len taký...že práve táto veta je prahom dospelosti..Pretože ak začína použivať toto, tak začína premýšľať a ak premýšľa tak dospieva....
A práve preto si nepamätáme, veci tipu: s kým som sa prvý krát pohádala o lopatku, kto bola prvá láska vo škôlke..pretože to boli detské radovánky nad ktorými si neuvažovali......
S pribúdajúcim vekom sa ale všetko mení.... A ja som trošku dospelejšia, pretože nikdy nezabudnem na prvú myšlienku: Ty si ten koho milujem. Na prvé stretnutie pohľadov, keď bolo všetko jasné. na prvý nebadaný dotyk pod stolom, na prvý bozk, ktorý predchádzali rozpaky a smiech, na prvé objatie a dotyky, na prvé milovanie......Ale tiež nikdy nezabudnem na prvé slzy, smútok a sklamanie......
Nakoniec som sa rozhodla, po všetkom čo sa mi potvrdilo v posledných dňoch som sa rozhodla...JE ČAS!!!!!!!!.......
-------------------------------------------------------------------------------------------------- Urobiť čiaru!
-------------------------------------------------------------------------------------------------
Priznávam nikdy na moje prvé nezabudnem ani nechcem a ďakujem za všetko krásne, ale je čas ísť ďalej..... Neviem či som už pripravená na moje druhé, ale už sa teším ......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár