Ďalšia nudná noc na dedine...

Písalo sa 4.3.2008 a ku mne, na dedinu sa malo vybrať malé tornádo z KK. Ftáčik K. priletel o dvanástej a odvtedy som ho nepustila spod môjho eLeMkovského pohľadu. Niečo mi našepkávalo celkom fajn večer. A to som ešte netušila, či sa vôbec pôjde niekam von... Ale šlo sa, bolo skutočne fajn, celkom sranda a nejaké detaily by sa patrilo vypichnúť aspoň do blogu, aby sa nezabudlo, no nie?

Cez deň sa nič výnimočné nestalo. Akurát sme sa boli pozrieť na lyžiarov ako si ničia lyže na kamienkoch, zajazdili na Gustávovi a jednom kohútikovi, poobzerali sme si prírodné krásy (+ ja som si pekne zašpinila nové biele botasky pri "smrtnej jame") a pofotili XY fotiek. Popritom Karin (= ftáčik K.) si stihla vybaviť protekciu u môjho brata (a to som ani nepostrehla kedy, len som si všimla jeden úsmev čo na seba hodili) a nechtiac zbalila milého deduška, takže má s ním celkom fajn fotku pred altánkom .

Potom sme čakali na grafičku K. aby sme mohli mrk na nejaký film, no už počas toho čakania sme nedokázali nezapnúť DVD. A čo za film sa zjavil na obrazovke? Hostel. Popozerali sme asi polovicu, keď zazvonila Katushka (= grafička K.) a prisadla si k nám do obývačky. Tak sme Hostel vypli a zapli iný film od začiatku - Next. Akože, ešte teraz mám z toho filmu také neurčité pocity, že nič na tomto svete nie je isté. Ako keby som videla zopár minút dopredu .

A až potom sa šlo von. Prišiel po nás pán M. (S veľmi dobrou náladou, hoci na otázky typu: Ty si pil?? odpovedal vždy záporne. Ale vážne nemal nič vypité len úžasne dobrú náladu . ) Po ceste sme zozbierali ešte zopár kusov a šlo sa na Horbek - Diana club. Spojili sme si 2 stoly, ako robia pri oslavách, aby sme sa všetci pomestili a netlačili. Sadli sme si, zažartovali keď sa pri kúpe tekutín akosi pozabudlo na Maxa, a neskôr keď sme Mirečkovi (pánovi M.) poskrývali mobil, peňaženku, a čo bolo pre neho asi najhoršie, tak aj pivečko .

Bolo celkom fajn. Škoda že Karin s nami nezdieľala spoločné útrapy na základke, to by sa aj ona potom možno viac posmiala,keď sme spomínali ako Katka každého spolusediaceho bila . Neskôr sme sa trošku naľakali že Miro sa nám snaží zdrhnúť, no on si šiel len nabalzámovať pery . A potom nás vyhodili von peknou vetou : "Chalani, baby, vy nemáte hodinky?" Tak sme sa zdvihli a museli odísť...Čo už. Ale aj tak sme mali namierené niekam inam.

Šli sme sa zohriať niekde inde - a najlepším riešením bol Merlin. Vošli sme dnu, usadili sa do kresla a vychutnávali pohodlie. Niektoré baby mali colu, chalani samozrejme pifko, tak ako aj Tomáš (fotograf T.). Úplne zo srandy som mu ho vzala, že sa idem napiť. A on mi to aj vážne dovolil. Len ja som potom vymýšľala že musím mať vlastný pohár keď chcem piť, lebo mu ináč vypijem celé. Tak mi vynašli EPNP. To som potom už všetkých prehovárala že ja piť nebudem. Lenže Kajka začala hovoriť niečo o stávke a všetci na mňa hádzali obrovitánske prosiace prehováracie psie oči...Skoro ako keby ma tými očami kameňovali. Keby som ich pozbierala tak mám dnes doma peknú zbierku . Napriek mojim tvrdeniam, že šibnutá síce som ale nie až natoľko aby som spravila to, čo odomňa chceli, som to nakoniec predsa len spravila . Stačil mi sľub, že to zopakujú . Verte či nie, pivo zmizlo ako nič. Aspoň že ostali fotky . Tak ušlo aj druhé, tretie.....neviem koľko ich bolo.
Popritom sme pozorovali našich unavených spiacich susedov- vedľa na gauči. Niekto to prehnal. Jedna blondínka (ďalej už len J si všimla naše pohľady na nich a snažila sa nás uzemniť vetami typu: "Čo pozeráte že zaspali? Vy ste mladí, neviete čo je to vyraziť si von. Ešte nemáte také skúsenosti." Neskôr sa nás snažila odbiť tvrdeniami : "Tu pijete pivo a máte vôbec 18 ?!?" na čo sme jej bez zaváhania odpovedali že hej, hoci ani jeden z nás nemal . Ale čuduj sa svete, uverila nám. A zapáčil sa jej náš Mirko .
Najprv mu venovala poznámky ako- "Ty tu vyzeráš, že to máš všetko pod palcom. Ako taký boss." A celkom srandovne napodobňovala ako žváka žuvačku. Že vraj ako taký tvrďas. Náš Mirečko? ...Heh tak ja by som to ani netvrdila. A páčilo sa mi, ako na chvíľku zmĺkla a potom naňho hodila taký "baliaci" (šialene vyškerený) úsmev. A Miro sa radšej nenápadne posunul viac dostredu aby ho nebodaj nevytiahla tancovať . Našťastie niekde pri bare mala frajera. Aj ten stál za pohľad. Taký dlhovlasý. Hmm, radšej nekomentujem . JB potom Mirovi povedala, nech si nechá dlhé vlasy . A Miro na to: "No ja by som si aj nechal ale mama by ma potom z domu vyhodila."
Opäť pozrela na Mirka a povedala:" A myslím si, že tebe sa páči toto dievča, " a hodila hlavou na mňa. Pritom nezabudla dodať: "Aha ako sa červenajú " (čo samozrejme vyvolalo smiech, hejže Katka?). Ľudia, čo ma poznajú vedia, že na túto vetu som alergická. Akonáhle mi niekto povie: Ty sa červenáš, vyzerám ako zrelá jahôdka. No tak čo už, nedalo sa to vrátiť späť. A ona ešte chcela od neho potvrdenie, či sa trafila. A tak Mirečko len slušne poznamenal, že JB má pravdu, že on ma má rád .
Priznám sa, že v debate s ňou som bola dosť aktívna . Chcela som trošku viac srandy, a tie jej kecy stáli za to. Napríklad keď mi povedala - "Ty si taká: Ci boha! Ci boha!" a ešte ako pri tom rozhadzovala rukami (to už úplne všetci vybuchli do smiechu). Tak najlepšie by to snáď vystihli slová, že ma vnímala takou pojašenou? Alebo že neposedím na jednom mieste? Proste najlepším opozitom (opak významu slova pre tých čo by nevedeli ) by asi bolo kľudná. To som si teda urobila v Prešove reklamu .
Neskôr som od nej chcela vedieť, čo si myslí, že kto z tej partie sa páči mne. Veľmi ma zaujímalo koho vyberie . Tak či tak by sme sa zasmiali. Po dlhšom prehováraní nám "prezradila" že ja vraj chcem Tomáša . Akonáhle to povedala, všetci sa takmer váľali po zemi od smiechu a povedali sme jej, že sa bohužiaľ netrafila, lebo to je môj bratranec. Ale ona sa vynnašla: "No a? Veď páčiť sa jej môže aj tak. Len nemajú zo zákona dovolené spolužitie." No ja som z nej fakt nemohla .
Potom niektorým tipovala vek. Tak to už len v skratke Mirkovi - 19 alebo 20 (a to má 16), Marošovi- 16 alebo 21 (dosť veľký rozdiel nie? , ináč má 17), a mne-18 alebo 19, najviac 20 (a to mám 16 . Asi chcela byť slušná keď nám tak pridala . A taká menšie poznámka- ona mala 32. Takže Miro si môže do diára zapísať - dnes ma balila ženská, čo je 2x taká stará ako ja .
Tak sa vybrala ku baru a oznámila nám: "Nebojte, budete mať drink ". Ako keby sme si my nevedeli objednať . My sme si aj vedeli, len čašníčka nám nechcela dovoliť, neverila že sme všetci prešli povinnou hranicou dospelosti. Dovolila nám len kokosový rum. Bolo to niečo také celkom sladké, kokosové (pochopiteľne ako nejaký likér. A našej JB tiež nedovolila aby nám objednala nejaký ten "drink". Najpr prišla nahnevaná: "Vy ste ma ....(slušne povedané oklamali)!" Ale potom nám predsa len niečo objednala. Každému colu a jej obľúbencovi Mirkovi pifko .
Neskôr sme ju ešte počúvali ako pri bare komolí akési anglické slovíčka. To sme sa už pomaly zbierali, že ideme vonku. Niektorí už boli von, keď pustili jeden kráááásny slaďák.Tak sme sa (tí čo sme boli ešte vnútri- bolo nás 5) postavili do kruhu, pochytali okolo pliec a pásov a knísali hore-dole. Na celú pesničku. .Pomedzi to nás prišla Katka volať von, no my sme šli až keď dohrala pesnička .

Vonku mal ktosi nápad, že sa pofotíme. Posadali sme si spredu na kapotu auta (som rada že sme nespustili alarm, teda že to auto ani alarm nemalo ) a pán fotograf s ftáčikom fotili . Tomu sa vraví smola.
Po ceste domov sme zapli najprv pesničku 1, 2, 3, 4, 5, 6..7, 8, 9, 10....ten kto pozná vie o čom hovorím, a kto nie.. o veľa prišiel. Keď táto pesnička skončila, tak sme si pustili inú: "Koníky! Malé koníky lúbi boh, hoc sú len zvieratká. A keďže malé koníky lúbi boh, on lúbi tiež aj mňa. On lúbi ma, on lúbi ma, on velmi lúbi ma. A keďže malé koníky lúbi boh, on lúbi tiež aj mňa."
Takto to išlo aj so žabkami, mravčekmi,vtáčikmi a rybičkami .

Keďže nesvietili svetlá (bolo už niečo po pol druhej), najosvetlenejšie miesto čo sme našli bolo pred krčmou - ktorá bola už zavretá podotýkam. Tak sme sa pred ňu opäť nasáčkovali na fotku, Tomáš nás fotil a Karin stála pri ňom. A vtedy sa ozvalo to najsmiešnejšie OÓU aké som kedy počula. Tak sme sa posmiali a išli ďalej. Po ceste ešte kohosi Karin naučila po nemecky .

Potom Miro začal vravieť niečo v tom zmysle, že on zoberie z domu nutelu, ja palacinky a ideme sa najesť . Všetkým samozrejme spravil chúťky na palacinky, tak som po ne nakoniec aj musela ísť. Doma už všetci spali, len som vzala palacinky a hybaj von za nimi. Postávali hneď vedľa, pred obchodom, tak som ich hladné žalúdky nakŕmila . To sme sa už pomaly zbierali domov ale ktosi ešte zapotil: "A kam sa ide teraz?" A Mireček: "No predsa ku Lucke pozerať Hostel, nie?" A ja: "Keď chcete . Poďte ."

Heh. Tak sme sa nasáčkovali po druhej v noci ku nám do obývačky pozerať horor...Po ceste sme ešte stratili jeden kus - Tomáša ktorý nechcel ísť (druhý deň to obhajoval tvrdením " istota je guľomet ")- že keby sa náhodou zobudili moji rodičia. My ostatní sme sa pohodlne usadili pred telku, vzali pred seba pukance a vodu a nespustili zrak z obrazovky. Teda okrem tých hororovejších scén, keď sme sa s Katkou odvracali - však?Hneď ako skončila tá " odhaľujúcejšia časť " všimli sme si že niekto tu nie je duchom prítomný... Maroš nám zaspinkal . Ale potom sa však našťastie prebral a pozeral film s nami.

Keď sme ostali s Karin samé, už bolo čosi okolo 3:45. Práve si čistila zúbky, keď ja som upratovala poháre zo stola v obývačke do kuchyne. A zobudila som maminu. Nechtiac. A ona na mňa: "Čo ty nespíš?" A ja len: "Som bola smädná, tak som sa prišla napiť ".Potom ma v noci prekvapila ešte jednou otázkou: "Vy ste zjedli všetky palacinky???" A ja na to len že sme boli dosť hladní . Potom ešte bol taký mierny záchvat fotenia v kúpeľni, polhodinový pokec v posteli a už len sladké sníčky....

Ráno sme vstávali pred ôsmou a to sme boli čerstvé ako rybičky .
No čo vám budem hovoriť, mali sme za sebou ďalšiu nudnú noc...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu