Som tu pre teba...

Keď tvoje líce skríži mokrá cesta,
ja vidím to, no nepoviem ti prestaň,
poviem ti len jedno, hlavu máš kde skloniť,
snáď už vieš, že u mňa nemusíš zvoniť.

Dvere máš vždy otvorené,
vždy tu budú dokorán,
žiadne slová netreba,
môžeme len sedieť neme,
v tichu tých hlbokých rán,
a vedieť,
že ty máš mňa a ja teba.

Stačí len všetko vynásobiť dvoma,
ten pocit príde sám,
keď vieme že sme doma.

Jediné čo potrebuješ,
malé objatie,
možno o tom nevieš,
no ja ti môžem dať viac.
Ak ti opäť podám ruku,
nech ťa to viac nezmätie,
buď obaja spadneme,
ale čo ak predsa,
čo ak predsa vstaneme?

Tak neboj sa, ak ti tvárou zase povedie rieka,
každý je taký, každý smeruje niekam,
niekto spadne, niekto vstane, niekto zopár faciek schytá,
no až potom sa mu zjaví pravda skrytá.

A za ten čas som tu ja,
tak poď ku mne,
aspoň budeme dvaja...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu