Názov inšpirovaný by Kajka
Presne tak, Veľká noc....Alebo veľká noc? Ani neviem . Tento blog sa možno nebude líšiť od stovky ostatných, v ktorých sa rozoberá VN. Alebo skôr VNP (Veľkonočný pondelok). Sedím za compom, lebo moje podvedomie, boľavé hrdlo, usoplený nos a sem-tam nejaká tá nočná morka mi nedajú spať. A premýšľam nad tým, či sa vôbec dožijem pondelka. A ak áno, bude to bez následkov? Dúfam, že sa mi tú vírusovú potvoru podarí odstrániť už zajtra, nerada sviatky prežívam v takom duchu ako doteraz. A že v pondelok budem už ok. Ja viem, možno si vravíte prečo nie som rada, že mám dobrú výhovorku aby ma šuhajci nechodili pozmáčať. Ale uvedomte si -výhovorka : "Neoblievaj ma, som chorá!" je najlepšia ak je to fakt výhovorka a teda nie je pravdivá. Veď nejaký ten kych sa dá nasimulovať vždy .

Hľadám v spomienkach, ako som tento deň trávila po minulé roky. Kedysi v časoch keď mal môj brat ešte len jemné masochistické sklony ma pravidelne ráno, podľa možnosti čo najskôr, oblial pohárom zimnej vody. Potom zazvonili pri dverách nejakí tí parobci ešte predtým ako som sa vybrala do kostola. Ani nepripomínam že som sa neraz musela prezliekať ešte pred omšou. Avšak, keď som raz po ceste do kostola uvidela mokrú mláku skoro na celú šírku cesty bola som rada že nie som tou chudinkou. Po ceste som sa vyhýbala malým chlapčatám ktoré s obľubou na všetky dievčatá striekali vodu z fliaš pred kostolom. Potom som sa takú hodinku obzerala po mokrých vlasoch, aby som vedela ktorá to schytala najviac. Iba tak pre moje vlastné info, kde používajú pohár s vodou, kde vedro a kde potok. Áno správne ste prečítali, niektorí chalani stále nevedia pochopiť že žijeme v 21. storočí kde je kúpanie v potokoch naozaj neaktuálne.

Po ceste z kostola sme s kamoškou prehodili zopár nadávok na domácich a plánovali že ak to už bude naozaj neznesiteľné tak vypneme zvonček. Dobré nie ? A v posledných rokoch môj brat presedlal na iný spôsob oblievania. Už sa mu nechce ráno vstávať, to si radšej pekne počká kým prídem domov. Spočiatku nenápadne čakal za vchodovými dverami a keď sme sa s mamou potešili že naše dvere zrejme spoznali majiteľa a otvárajú sa samé od seba, spoza nich sa vynorilo vedro s vodou ktoré nás doslovne spláchlo zo schodov. Ževraj aby sme boli krásne... Css... Výhovorka. Viete kam s ňou môžete ísť.

V neskorších rokoch som neraz trucovala pred domom a odmietala vojsť kým sa môj brat dostatočne nevzdialil. A zároveň som okoloidúcim (čo šli práve z kostola) poskytla pekné súrodenecké divadielko. Veď si to skúste predstaviť . Brácho mi síce vyhovel tým že opustil priestor za dvermi, ale potom mi to 100-násobne vrátil v sprche. Sprchoval ma dovtedy kým som nebolá úplne premočená. Nestačila mu minútka, dostal ma až do takého stavu že som sa prestala brániť. Hrozné....

Potom cez deň zvonil zvonček v jednom kuse. Ani mi to tak nevadilo ak bol za dverami niekto koho som poznala, ale ak tam bolí takí malí fagani čo zvonili v každom dome len aby si niečo zarobili tak ma to dostatočne vytáčalo. Ku koncu dňa sme už aj prestali otvárať dvere. Na každom radiátore v dome sa sušilo moje oblečenie a moju hlavu bolo cítiť minimálne na 100 metrov. Od toho množstva voňaviek, samozrejme.

Takže, aby sme si to zhrnuli- mám rada VN, ak nie som chorá. Nevadí mi ak ma príde poliať (vyšibanie u nás vychádza z módy) niekto, kto ma pozná (aj ja jeho samozrejme). Vadia mi bratove sprchovacie sklony, hoci pravdupovediac som si už na to zvykla . A celkom ma baví schovávať sa pred šuhajmi. Asi mám teplotu keď to vravím, mala by som ísť spať.... ...Toto nahlas ani nedokážem vyriecť. Ďalej mi vadí ak pri dverách zazvoní niekto s otázou na perách: Máte doma nejaké dievča? Ináč celkom rada s kamoškami rozoberám, že tento rok ich prišlo opäť viac/menej a drastickosť ich činov...A čo ma ešte baví? Zhrnúť zvyšok drobných, ktoré sa už neušli tomu "po masakri túžiacom" pohlaví. A najmä dojedať čokoládové veľkonočné vajíčka, ktoré som (akoby náhodou) nestihla rozdať.

A už aj vidím ako dopadne tohtoročný VNP: Zajtra už budem úplne zdravá (dúfam). Ráno schytám pohár teplej vody za krk od otca. Po omši ma brat tradične osprchuje. Prídu ma vyšibať synovci a švagor postrieka nejakou voňavkou. A potom čakám už len bratrancov a dobrých kamarátov... Css, že kamarátov. Ale nevadí, veď ja im aj tak utečiem . A vojna sa môže začať...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
fylo  22. 3. 2008 10:44
to uz pomaly zriedkavost, najst niekoho koho este bavia tieto zvyky
Napíš svoj komentár