Keď som pred rokom a pol odvážne (phe vstupovala na pôdu \"školského dvora\" GPDT, hľadala som očami samostatne stojacich ľudkov, o ktorých by som si dovolila tvrdiť že sú prváci, presne ako ja.
Našla som aj zopár takých, tak som k nim podišla a snažila som sa nahodiť nejakú debatu. Ale, priznám sa nevychádzalo mi to...Akože toto tu:
\"Ahoj, ty ideš do prváku?\"
\"Áno.\"
Jééééjo, aj ja. To by sme mohli počkať spolu, nie?\"
\"Hej\"
\"A vieš podľa čoho sa rozdeľujeme do tried? Lebo ja neviem či som v Áčke, Béčke alebo Céčke..\"
\"Neviem\"
\"No možno budeme spolu. Fúúha už sa na to aj teším, na nových spolužiakov a tak...\"
\"Uhm...\"
...no tak toto tu nepovažujem za plnohodnotnú debatu....
Teraz už ani neviem koho a koľkých som nejak podobne zastavila, ale nakoniec sme sa akosi pozbierali dokopy... Prváci. Síce nie všetci ale dovolím si tvrdiť že prevažná väčsina. A úplnou náhodou sme stáli tam, kde sme aj stáť mali. Po riaditeľovej poznámke, že prváci majú byť úplne naľavo sa kôpka zblúdilých chichotajúcich dušičiek presunula k nám. Pokračoval príhovor riaditeľa, potom ministra školstva, predstavovanie nových učiteľov a podobné nudné banality. Ja som sa za ten čas obzerala a skenovala prostredie...Netrpezlivo stojacich profesorov, starších žiakov, ktorí si nás nepríjemne obzerali a mojich - niektorých sebaistých, niektorých menej- rovesníkov. A čo som si všimla - že nikto nevnímal slová čo sa niesli vzduchom z mikrofónu. Ja viem, nič zvláštne skôr by sa to dalo očakávať.
Po skončení všetkých možných prejavov a oznamov k nám prišli učitelia, zoradili si nás do troch tried a naša triedna si nás viedla do jedálne - aby sme si vyzdvihli stravné lístky. Cestou som si všimla jedno dievča- také menšie, tmavovlasé a trochu brčkaté. Naozaj len trochu. Zaujala ma, keď som sa jej pozrela do očí, pretože také oči ako má ona, naozaj nik iný nemá. Myslím, že to počúva často . Ale vtedy som sa ňou viac nezaťažovala, bola s jednou blondínkou - a ja som sa medzi ne nechcela miešať, hoci sa mi zdala na prvý pohľad celkom milá. Hľadala som niekoho kto bol na tejto škole taký nováčik ako ja....
Našla som mnoho ľudí, každý bol výnimočný niečim iným...Baška - moja prvá spolusediaca. Lucka - v tých časoch najlepšia spoločníčka na obedoch (jej argument ktorým obhajovala takmer vylízaný tanier bol \"Radšej ublížiť svojmu hriešnemu telu ako odmietnuť Boží dar\"). Mišo - spolusediaci na vstupnom teste z matiky . Simona - prvá osoba čo ma nahnevala na GPDT , keď ma podsadla pri Lucke , už to máš odpustené . Južu - vtedajšia spolusediaca na geografii. Peťo - snáď dvojník môjho bratranca - ešte v druháku som ho raz oslovila Tomáš, prepáč . Dano a jeho beznádej . Janka - spolusediaca na informe. Mohla by som tak pokračovať ďalej, pretože na každého by som mala niečo, ale to by som sa stále nedostala k podstate tohto blogu.
Ja viem, mala som veľa spolusediacich (skoro na každej hodine niekto iný) ale chcela som sa s každým spoznať aspoň trochu. Zistiť kto je aký a kto je moja krvná skupina. Prvý polrok prebehol dosť rýchlo a dievčatko s krásnymi dlhými mihalnicami a obrovskými očami som si nejako zvlášť nevšímala. Proste- Karin, spolužiačka s pekným menom, z Kežmarku, s ktorou občas prehodím nejakú tú vetu... Viac mi nechýbalo.
Až v druhom polroku sme o seba akosi častejšie zavadili . Bol lyžiarsky výcvik, nariadené bolo všetkým - musí sa ísť. Ale Karin bola taká šikovná, že toto nariadenie obišla a spravila si týždeň voľna .
Hmmm... Snažím si spomenúť ako sme sa začali kamarátiť, ale verili by ste že si to naozaj nepamätám? Akoby z ničoho nič sme spolu začali tráviť prestávky, a prišli sme na to, že si rozumieme. Druhý polrok prebehol ešte rýchlejšie ako ten prvý. S Karin sme si vymenili ICQ a hurá na prázdniny.
Práve som si pozrela históriu icq, ale začala som ju ukladať až od konca prázdnin. Nevadí- to čo som chcela napísať si pamätám.
Jedného dňa mi tak neisto napísala na icq jednu otázočku: \"Lucka? S kým budeš sedieť na začiatku školského roka?\" A ja že neviem... A ona: \"A nesadli by sme si spolu?\" \"No, jasné!\" Heh, vtedy som ešte nevedela do čoho idem, aký hurikán to bude somnou sedieť . Ešte na konci prázdnin mi poslala túto správu: \"pondelok 3.9.2007 ta prosim prid do skoly oblecena v ciernom aby si v tento smutocny den vzdala pamiatku koncu prazdnin...posli tuto spravu kazdemu co navstevuje skolu ci ZS alebo strednu... Amen prazdninam.\" Avšak, nesplnila som jej požiadavku . Napriek tomu somnou sedí . Možno nabudúce...
Začal nový školský rok, zase sme stáli na \"školskom dvore\" ale tentoraz už istejší, a pozorovali sme hanblivých prvákov. Bol to dobrý pocit . Potom si nás k sebe vzala triedna, no my s Kajkou sme sa prešmykli po stravné lístky . Hmm, premýšľam aký vplyv na mňa mala (a ešte má), keď ja - také poslušné dievčatko som sa prestala riadiť podľa predpisov. Potom nás triedna rozpustila a tu sa začal skutočný súboj oslíka a čajky hlavne s GPDT.
Náš prvý súboj o miesta na sedenie . Síce nesedíme presne tam kde sme chceli, ale aj tak máme dobré miesto . A náš \"súboj\" s Baškou a Judit na matike - keď sme sa predbiehali kto si kde sadne skôr . Mali sme prestížne miesta...
Potom riešenie ľúbostných problémov a chlapov všeobecne - to ani netreba spomínať. Rozchod za rozchodom...
Spoločné hodnotenia učiteľov. Tie prekecané hodiny a nahnevaná Žužu . No už sa s nami dokázala zmieriť, že my na matike nedokážeme byť ticho...
Piškôrky so zvukom . To nemá chybu . Samozrejme cez hodinu a pekne nahlas. Nevadí, že na seba upozorňujeme zvukmi ako baf, mniau, džžž, buch, tresk, plesk a rôzne verzie tomu podobné ktoré sa nedajú ani napísať...
Naše úteky na obed. Keď bežíme z najvyššieho poschodia do jedálne a okolo zborovne - skratkou ktorú našla Kajka. Ušetrí nám asi tak 3 - 4 kroky, ale beh okolo učiteľov je niekedy zaujímavý .
Voľné hodiny ktoré len tak presedíme na kreslách a preleňošíme... Chvíle, keď ja túžim mať etiku, Kajka náboženstvo a učitelia nám to samozrejme spoja .
Stredy, keď máme prvú hodinu voľnú a ja mám vždy prísť do školy skôr, no stále prídem na poslednú chvíľku. Bohužiaľ - už to mám v krvi že nikdy neprídem niekam načas. Aj keď mám hodinky pretočené dopredu - raz o 4 minúty, inokedy o 5 a teraz dokonca o 6.
To málo pojedených pizzí (tak sa to píše? ). A prvá pizza - posledná (normálna) večera na pár týždňov . Vidíš, som si spomenula, ešte stále ti dlhujem pizzu...
Piatok 14.12.2007 a pekný album na azete...Náš osudový deň-14.2.2008....
Všetky keksíky a čokoládky od Františky a z automatov. Cukríky, čas po vyučovaní a cez voľnú hodinu. .
Naše \"posedenie\" v čokoládovni, potom na stanici v admirále...
A naše zápasy so Simonou - kamilkové servítky a preflákané hodiny na telesnej. Paparazzi fotky na žinienkach . Stávka ktorá ešte stále platí .
Všetky tajné akcie - J, T, M, D, M. Tvoj božský Aďko vďaka ktorému máš chuť žiť .
Skoky do piesku a strašenie \"bububu!\" .
Filipko a ráčik...Kajkine BE FRIE & moje ST NDS...
Zbožňujem vetu- My vieme, ostatní nemusia. Taktiež chvíle, keď sa vieme porozprávať pohľadom, a Simona sa ozve - neruším vás náhodou?
Prežili sme rušný Silvester, D a ...veď my vieme . Nespomínať...
Deň, keď sme sa nazvali Čajkou, Oslíkom, Syslíkom a Andelíčkom...A čísla ukryté pod názvami- \"Oslíček môj najmilší\" a \"Karička moja\" a všetky smsky ktoré mi z tohto čísla prídu.
Zaujímavé chvíle, keď som bola na noc pri Čajuške. Ešte raz sa za všetko zlé ospravedlňujem . Ale pssst, dobre?
\"Mojich\" sľúbených 5.50 Sk keď raz budem žobrať...
Listy, keď bola Čajka choručká...A výroky všetkých učiteľov spolu s podrobným popisom čo sa dialo v škole .
Zápasy s Alfonzom a Anežkou. Keď im nechceme dať priestor na prejavovanie sa .
Hmm, Gympl a 4 hodinové lakovanie nechtov .
Všetky skratky, ktorých (myslím si) je ešte stále málo...
\"Návštevy\" na intáku a tvoju ešte neuskutočnenú ale sľúbenú návštevu u mňa .
A všetky ostatné veci na ktoré v tejto chvíli nemyslím. Aj to dobré, aj to zlé čo vlastne ani nebolo .
A čo chcem týmto blogom povedať?
Že som rada že ma v škole dokážeš zniesť , že ma ráno čo ráno čakáš s úsmevom v triede, že si jedna z mála ktorá dokáže zvládnuť všetky moje nálady, moje psychické stavy pred písomkou (ospravedlňujem sa), dokážeš ma udržať v škole hoci obe by sme najradšej utekali preč...Som rada, že ťa mám...
Nezažili sme toho až tak veľmi veľa, ale zažili sme toho dosť na to, aby som si dovolila povedať LKT Kajka...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kajkaaa1
23. 2.febuára 2008 17:39
jej oslicek ... snad len dve najvystiznejsie veci ... lkt a dakujem ...
2
lucka, velmi pekne si to napisala, normalne mam taky dobry pocit aj ked je to o kajke.
ja len ze nepamatam si ze som ta podsadla pri lucke, ale dakujem ze si mi to odpustila
ja som tiez velmi stastna ze vas poznam a svoj zivot bez vas si uz neviem predstavit, jenoduche ste jedno z toho naj co ma v mojom "burlivom" zivote stretlo.
A kedze nasu stavku zrusime a ja sa dizviem co je to konecne LKT, chcem to pozit aj tu. Tak tesim sa na flasu nasho fernete.
A LKt baby, mám vas nenormálne rada a vy tri ma drzite nad vodou, zaco dakujem. fakt vas mam velmi ale velmi rada
ja len ze nepamatam si ze som ta podsadla pri lucke, ale dakujem ze si mi to odpustila
ja som tiez velmi stastna ze vas poznam a svoj zivot bez vas si uz neviem predstavit, jenoduche ste jedno z toho naj co ma v mojom "burlivom" zivote stretlo.
A kedze nasu stavku zrusime a ja sa dizviem co je to konecne LKT, chcem to pozit aj tu. Tak tesim sa na flasu nasho fernete.
A LKt baby, mám vas nenormálne rada a vy tri ma drzite nad vodou, zaco dakujem. fakt vas mam velmi ale velmi rada
Napíš svoj komentár