...ja to ani nedokážem opísať. Myslím, že nedokážem.
Aspoň nie tak ako by som chcela... aby všetci rozumeli.
Zaľúbila som sa do nej tak ako do neho. Pri každom nádychu viem, že je skutočný. Stala sa mi drogou, potrebujem viac, som nenásytná... A pritom viem, že keby nepatrila jemu, možno by ma ničím ani neočarila. Je to len fantázia? Niečo, čo sa mozgu stalo "naprogramovaným"? Tuším som sa už z toho zbláznila.
Predstavujem si, koľkí muži na svete voňajú presne tak isto ako on. No ani jeden z nich nemôže byť tak skutočný, ako ten môj...
Môj?
Každý raz, čo sa dotknem jeho pokožky a pohladím ju...
Každý raz, čo sa ukladá ku mne do lona a zaspáva... zobúdza sa s tvárou upretou na mňa. Ponúka mi svoje plece a pevne ma drží za ruku. Objíma ma tak tuho, až kým na nás nevyrazia kropaje potu a ani potom ma nechce pustiť. Každý raz, čo mi ukazuje svoje slzy a nehanbí sa za ne... a mnoho viac...
Každý ten jeden krát je môj.
A ja som jeho.
Ak to bude trvať večne, nikdy nechcem patriť nikam inam, iba k nemu.
Dve kvapky vône na ôsmych listoch, neprchavejúce, ľahké... Pripomenuli mi toho viac, než som si myslela, že v mojej pamäti mohlo ostať. Každý deň sme k našej realite bližšie a bližšie. Už aby prišiel ten deň, keď ho znova budem môcť objať a budem jeho vôňu cítiť naozaj... až kým sa nepremením na veľkú samičku a zo samej lásky ho nezožeriem.
Je to všade, kam sa pohnem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár