Bez priateľov je to ako keby nič nemalo zmysel.
Povieš si, že aj tak jediný človek, ktorého budeš kedy mať, si ty sám, tak si na to musíš zvyknúť, prispôsobiť sa, ale nezaberá to dlho. Všetko robím pre seba. Ale aký to má zmysel, ak to nemám s kým zdieľať?
A tak idem von. Sama. Na prechádzku. Jediná interakcia, ktorej sa mi dostáva je, keď mi predavač v obchode oznámi cenu mojich potravín. Aj na to som sa musela odhodlávať. Prechádzam sa, niekoľko minút, pol hodinu. Ako si má človek takto nájsť priateľov? Veď je to čudné, keď s niekým len tak skúsim nadviazať rozhovor..
Po rozume mi chodí maminka. Ako ma nechcela púšťať von, keď som bola malá. Ako som nesmela meškať ani tri minúty keď som išla zo školy. Ako ma to týralo a ona ma pritom chcela len "ochrániť". Pripútať si ma ku sebe čo najviac. A ja som sa jej a jej hnevu začala báť. Bála som sa jej pitia. Bála som sa, čo mi zase večer urobí ak nebudem dobrá..
Izolácia od ostatných prišla veľmi rýchlo, spolu s automatickými výhovorkami prečo nemôžem ísť tam ani tam. Stal sa zo mňa outsider. Už som sa ani nepýtala. Ani oni sa ma nepýtali. Bola som tá čudáčka, čo sa každého bojí a nikdy nikam nechodí. Ani na školské zájazdy. Dodnes neviem plávať.
A všetci odišli. A tí, čo tu boli, tí čo mali záujem, tých som nedokázala uchopiť. Tie neustále myšlienky kto si čo myslí, formovanie viet jedna po druhej, ten stres z toho, že aj oni odídu, unavilo ma to.. Už neviem, čo povedať.
Telo sa mi trasie, potím sa a je mi strašne horúco. Tá úzkosť ma zožiera.. Radšej zostanem sama zavretá doma, než ako keby som mala stretnúť niekoho nového..
No pritom bez priateľov je to ako keby nič nemalo zmysel.
Vyznanie
Komentuj
13 komentov k blogu
1
staphylococcus
20. 1.januára 2016 20:01
Tiez ma rodicia malo kam pustali/ju, v devatnastich musim bojovat o to, aby som mohla prist domov o desiatej vecer, nenavidim komunikaciu s cudzimi ludmi, telefonaty, rozhovory, cokolvek, ale ani nahodou to nie je dovod nemat kamaratov. Ten dovod si len ty sama.
2
Ak ti to pomôže, nie si sama. Ja som mala (a asi ešte stale mám) typickú jedináčikovskú výchovu. Mamina bola na mna vždy neskutočne prísna a naučilo ma to žiť v celku spokojný život outsidera. Dosť dlho som nariekala presne takto ako tu píšeš ale potom som sa s tým zžila a samota mi uplne vyhovovala.
Zlom prišiel až pred pár mesiacmi ked som nastúpila na výšku a niekedy to abi sama nechápem ako sa veci mohli takto zmeniť. Akoby som si teraz kompenzovala tie roky bez sociálneho života.
Čo ty vieš, možno coskoro aj u teba pride taky zlom.
Zlom prišiel až pred pár mesiacmi ked som nastúpila na výšku a niekedy to abi sama nechápem ako sa veci mohli takto zmeniť. Akoby som si teraz kompenzovala tie roky bez sociálneho života.
Čo ty vieš, možno coskoro aj u teba pride taky zlom.
4
zmena zvykov,prostredi vyvolava pravdepodobnejsiu interakciu s inymi,novymi ludmi...ja sa napr.tiez neviem zoznamovat nazivo...zoznamujem sa cez net,stretavam nazivo...ak ta trapi samota, ries ju nejako,netrap sa zbytocne...
5
paci mas mi tvoje filozofovanie nad tym, ze sice sa stale vravi, ze zi svoj zivot hlavne pre seba a zapadna spolocnost tuto ideu spolu s konzumom pretlaca stale coraz viac, si sama uvedomujes, ze zivot bez druhych nema zmysel. zit len pre seba je uplne nanic..nie je to o tom, ze by si sa sama nudila alebo potrebovala pomoct alebo nedajboze si sa sama nedokazala financne zabezpecit (to uvadzaju akoze ako hlavny dovod singles, ze zeny sa uz dokazu same materialne zabezpecit, takze nepotrebuju muzov, ani vztahy...pche), ide o tu prirodzenu ludsku potrebu socializacie, uznania, lasky, druzenia sa...to vsetko je potlacane a namiesto ludi sa dnes miluju hmotne statky, namiesto normalnej socializacie idu ludia na pivo a pritom ledva spolu pokecaju, namiesto lasky maju ludia bezcitny sex...bud rada, ze si na to prisla, ze to nie je spravne
8
,,Ako ma nechcela púšťať von" - kebyže ma rodičia držia viacej na uzde tak neporobím tie fatalne chyby v mojom živote a nepripadal by som si teraz ako odpad
9
Citim sa podobne. Fajn ze si mi pripomenula tu ubohu stranku mojho zivota ale nie no.
10
Mi to pripomenulo text pesničky Because Of You od Kelly Clarxon. No v dnešnej dobe plnej sociálnych sietí a rôznych možností zoznamovania sa sa podľa mňa ani nedá byť sám, pokiaľ to človek nechce (a aj vtedy je to občas problém).
11
ja som na tom bola rovnako
ale dá sa to premôcť
len treba chcieť
poď von ak si z BA
ale dá sa to premôcť
len treba chcieť
poď von ak si z BA
12
ďakujem vám za reakcie
viem, že zvyšok je už na mne, ale práve teraz som zo všetkého unavená
viem, že zvyšok je už na mne, ale práve teraz som zo všetkého unavená
13
Úplne ti rozumiem. Ako by si opisovala môj život s tým rozdielom, že ja si za to môžem skôr tak trochu aj sama občas je to už na nevydržanie
Napíš svoj komentár