Sedím pred kachlami a sledujem oheň. Potom mi pohlad zablúdi do mojich dlaní.
Sledujem svoje ruky.
Sú také malé a krehké až neverím že niečo dokážu.
Dokážem nimi vôbec niečo?
A aký vôbec má zmysel môj život?
Čo mám dokázať?
Čo môžem dokázať?
Nie je sebecké ísť tvrdohlavo za svojim snom hoci neviem či mám na to splniť si ho?
Vybrala som si pomáhať, ale komu mám pomáhať ľudom alebo zvieratám?
A nemohla by som oboje?
Bolo by to tak lepšie?
Ale mám na to aby som to všetko vyfinancovala?
Sedím len tak na zemi schúlená objímajúc si kolená a premýšlam čo mám robiť.
Cítim sa taká stratená.
Chcela som to vzdať ked neurobím skúšky.
Bolo mi to jedno.
Ale nejaká sila akoby rozhodovala za mňa a ja som tie skúšky spravila a už ma čaká len jedna.
Mám sa riadiť tou vyššou silou a podvoliť sa jej?
Má snád tam ten hore so mnou niečo v pláne v budúcnosti do ktorej nevidím?
Neviem a preto stále zostáva otázka prečo a čo dalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár