Beznádej

Kričať.
Hádzať taniere o stenu až kým ma nezasiahne črep.
Skočiť do prázdna.
Spôsobiť si bolesť.
Fyzicky sa zničiť.
Bežať až do vysilenia.
Plakať.
Nenávidieť.
Utiecť.
Nič z toho nedokážem. Avšak čokoľvek z toho by bolo lepšie než situácia v ktorej som a za ktorú si môžem sama.
Rozum to vie.No srdce sa predsa pýta: skutočne si ma nikdy nemiloval?
Spomienky sa vynárajú, chce sa mi plakať no sĺz niet.Nechcú prísť.
Objavila sa ona a ja sa môžem len dívať na tvoj úsmev ktorý jej venuješ.Na objatie ktoré si od nej pýtaš.
Prečo sa mučíš? Otázka ktorú si dávam dookola.No odpovede nieto.Vzdaj to, tu si prehrala rozum kričí. Je jemnejšia, ženskejšia...
No vždy keď ti chcem zakričať že končím, že ma to nebaví, že nevládzem, stratím odvahu pri prvom pohľade na teba.
Nie! Nedokážem ťa prestať milovať.Nech si akokoľvek odporný, ignorantský a ráňaš.Iba to bolí, no prestať i napriek veľkej snahe nedokážem. A tak zostáva iba jedno.Všetko ničiaca beznádej.

 Denník

5 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu