Nie je na tom nič zaujímavé.
Je to len daľší výlev zlých emócií ktoré ma ničia.
Áno takých blogov je veľa.
Nie je to nič nezvyčajné ani nič extra a ak to nechcete čítať kliknite z tohto blogu na iný od ktorého sa neodlepíte dovtedy kým ho nedočítate do konca(aj ja také blogy zbožnujem)
A ak čítate moje blogy zistíte že sa na niečo stále sťažujem a stále píšem čo chcem.
Hej, možno som osoba čo sa stále len sťažuje a nič nerobí.
Avšak použijem to moje obľúbené chcem aj ked ste na neho asi už alergickí pri toľkých blábolových blogoch.
Chcem zastaviť na chvíľku, na úplne maličkú chvíľku čas a seba aby som si mala kedy uvedomiť čo vlastne chcem, kto som a pochopiť zmeny ktoré sa so mnou dejú pretože sa mi vôbec nepáčia.Možno prehodnotiť svoj prístup k osobám ktoré poznám a na čo som sa chystala už dávno.
A teraz sedím tu pri počítači a môj vnútorný klud o ktorom som bola presvedčená že ho mám a že som štastná že je, sa zrazu vytratil a ja začínam pochybovať že vôbec niekedy existoval.
Klepem sa nervozitou ako narkoman ked má absťák,nedokážem jesť a tak som hladná.
Skoro som zmeškala bus ráno a úplne zmeškala bus večer pretože niekto tam hore ma asi nemá rád a ten bus akokoľkvek skoro idem z domu vždy ide skôr ako má.
Potom mi bolo zle, nestihla som prísť načas po jednu osobu, ktorej som sa nemohla dovolať a ked mi to konečne vzala tak sme sa dohodli že pôjde taxíkom ktorým vždy chodievame a ktorý čakal už len na mna a ja ju na mieste určenia počkám.
Potom som danú osobu čakala, overila si u jej rodinného príslušníka asi po 8 min. čakania že osoba skutočne nasadla do taxíka a utvrdila ho v tom že ju tam čakám.
A tak som čakala dalších 5, či 10 min. a znovu volala rod.príslušníkovi či by nemohol zistiť kde sa taxík nachádza kedže ja na taxikára číslo nemám a dostala neskutočne vynadané bez toho aby si tento "človek " nechal vysvetliť aký bol dôvod môjho nedostavenia sa a nenechal ma skoro vôbec nič povedať.
A tak čakám dalej a zrazu mi od danej osoby ktorej som sa počas čakania pokúšala dovolať aspon 10 x príde sms že už je v budove a mám si švihnút bo profesorka už robí prezenčku.
V tej chvíli ma skoro porazilo na mieste od jedu.
Vyšprintovala som hore schodmi ako blesk a vošla do miestnosti.
Pozdravila profku a vynadala dotyčnej osobe pred plnou učebnou, kde mohlo sediet vyše 60 ľudí a bolo mi úplne jedno že je tam aj profesorka.
Naštvane som vypochodovala z miestnosti vzala stoličku z chodby ,vrátila sa do miestnosti a sadla si.
Počas prednášky som videla ako sa daná osoba rozplakala a sťažovala všetkým okolosediacim a tí na mňa nenávistne pozerali.
Bolo mi to úplne fuk.
Nech si len reve.
Ja ju čakám ako cvok min. 15 min. pred budovou, zmeškám 10 min. prednášky a ona ani nevie dať vedieť že už je v budove.
Po prednáške mi bolo ľúto že som na nu takto narevala pred všetkými pretože radšej riešim všetky konflikty v súkromí a šla sa jej ospravedlniť za to že som na ňu revala.
Čo ma však skoro dorazilo znovu bol výrok : ja som ťa u profky ospravedlnila a kryla ti chrbát a ty po mne reveš.To si nezaslúžim.
Radšej som si hryzla do jazyka a potom som danej osobe vysvetlila prečo som kričala a čo bolo príčinou môjho nedostavenia sa ráno.
Samozrejme že som jej povedala že som zvracala a aj všetkým ostatným hoci to bola lož.
V skutočnosti som dostala zápal močových ciest.
Ale vysvetlovať to danej osobe som považovala za zbytočné.
Domnievala som sa že ľahšie pochopí a mne bude menej trapne povedať že som zvracala.
A tiež som jej vravela že som sa jej pokúšala dovolať.A že mi to nikdy nejde sa jej dovolať, čo je tiež zaujimave pretože všetci ostatní s tym problem nemaju. Ale mne bud nedviha alebo sa okamžite ozve odkazovka. Povedala že nemohla najsť mobil čo potvrdila aj jej spolusediaca osoba a že mala vypnute zvonenia.
Avšak počas nasledujúcej prednášky jej zazvonil mobil s tým že som ju vôbec nevidela zapnúť si zvonenia. Znovu do mňa vošla zlosť ale bola som ticho.
Po zbytok dňa som jej robila asistenciu.
Ale vážne uvažujem o tom že už to robiť nebudem a dám výpoveď.To radšej vezmem xy smien v mojej dlhodobej brigáde.
Lebo s takýmto prístupom sa zachvíľku poskladám do neurotickej trosky.
Už teraz sa klepem ako feťák majúci absťák.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár