Do noci znejú výkriky a plač.
Ani luna už nemôže sa ďalej dívať. Mlčky odvrátila svoju tvár.
Nocou rozlieha sa krik a plač.
Mŕtvym už nič nechýba a predsa bolesť kriví im tvár.
Deti bežia nocou a tvár kazí im strach a žial.
Živý závidia mŕtvym.
Behajú sem a tam.
Berú veci nebožtíkom.Veď im ich už netreba tam.
A vrahovia oslavujú.
Vraj viera zvíťazila zas.
No obete preklínajú, nech vezme ich ďas.
Veď mŕtvych nevráti im čas.
V tejto strašnej bitke kde neznáš brata ani kamaráta.
I básnici odložili svoje lutny.
Ich múza mŕtva je.
Meče vrazili im do rúk. A na hlavu prilby.
Duša ich zaplače.S každou kvapkou krvi červenej, umiera daľší kus ich duše nádhernej.
Posledný výkrik, posledný plač.
Zomrelo všetko krásne v nás.
Posledný bard odkladá meč a mlčky berie lutnu.
Je po boji.No slov i tak nieto.
Tá hrôza sa nedá ani vysloviť.
A vlastne nieto ani komu.
Veď i luna odvrátila svoju tvár.
Tak i posledný bard skryje svoju lutnu a mlčky poberie sa do tmy vdiaľ.
Veď i luna už odvrátila svoju tvár.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár