Mimo svojho života.
Mám utekať či stáť?

Kričať či ústa si zapchávať?
Svet je krásny aj krásne krutý.
Niekedy bolesť bolí a niekedy zas prináša úľavu.

Kráčam a neviem kam.
Rútim sa dolu či hore?
Vzlietnem na krídlach ktoré nemám či spadnem až dolu hlboko do pekla zatratenia aj s mojou dušou hriešnou?

Milujem či iba vášeň ženie ma?
Vášeň tá zradná, vášeň tá potrebná.

Mimo všetkých a všetkého raz možno nájdem sa no desím sa kde.

Svet kde budem osamelá už nechcem, no straty samoty sa bojím.
Svet plný protikladov čo ho nechápem.
A on nechápe mňa.
Všetko je mimo aj ja som taká.

Mám zostať stáť či bežať ako o život až na kraj sveta až kým ma zoberie ten pocit slastnej únavy ktorá prináša úľavu?

Chcem kričať ako o život že to mi nie je fuk, že nie je mi to fuk.
No som stratená stratená v sebe v toku života.
Už neviem kto som kým som.
Vrátiť čas zmeniť pár vecí čo ma dodnes mrzia, no asi tak to malo byť.
Stratená, mimo, možno raz nájdem sa.
Len neviem kde..

 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  14. 5. 2011 14:14
ďakujem za vystihnutie toho, čo cítim a čo si myslím....
Napíš svoj komentár