Temná a zároveň žiarivá ako samotná noc.
Sprevádza s mĺkvou tvárou pútnikov po ceste temnoty.
Mlčky kráča bytosť temná v šatách čiernej noci s tvárou pobledlou ktorá úž dávno nepocítila tok hrejivej krvi.
Len vietor čese jej dlhé vlasy biele ako svit mesiaca.
Na úsvite mesiaca daj pozor pútnik ktorý nechceš kráčať k bráne pekiel.
Pretože na úsvite mesiaca zjaví sa Ona.
To tajomné temné stvorenie.
Mlčky kráča a pohľadom zelených očí zvábi koho sa jej ráči.
Temnú noc pretne blesk a v jeho jase ukáže sa bledá tvár ktorej kontrastuje krvavo červená farba pier.
Dažďom nocou kráča pútnik neúnavne hoc na cestu riadne nevidí.
Vtom ľakom sa strhne čiasi ruka na jeho ramene spočinula.
A do ticha zaburáca.Dávaj pozor pútnik táto cesta nie je hocijaká.
Pútnik hľadí oči vytriešťa no nič nevidí.
Vtom oblohu znovu pretne blesk a on zbadá záblesk zelenej.
Kráčaj pútnik kráčaj dalej.
Brána nás už čaká.
Pútnikovi v očiach iskra pohasne a dalej kráča.
Ona sa len zasmeje.Vravela som že to nie je cesta hocijaká.
Pútnik hľadí kde sa to ocitol.
Miesto kde sú tisícky ľudí a žiadny už nemá problémy.
Tak nejak sa to hovorí?
Správne pútnik.
Vitaj doma.
Pútnik sa obzrie.
Brána sa zatvára.
Údesom berie nohy na plecia.
Rýchlo preč než budem navždy stratený!
Pútnik zvolá a lezie po bráne dohora.
Ona len pre seba zvolá.
Ó márna snaha pútnikov.
Myslia si že útek ich spasí.
Netušia že oči ich zradili na večné časy.
Pútnik z brány padá.
Zdalo by sa že ho zhodila sama.
Obzrie sa za seba.
Ona temná už na neho pozerá.
Pomaly kráča vpred.
Preňho už tohto sveta niet.
Viv.
Viv!
Viv!!
Vstávaj.
Hm?
Kde to som ?zamrmlala som rozlepiac jedno oko.Bol to len sen?
Ach jaj s tebou sú ale starosti.
Čo si zabudla? spýtala sa Lil a tresla ma po hlave
Sme na chate a ideme na túru.Tak vstávaj,hod na seba niečo a obuj sa.
Ach jaj Viv.
Ty ma raz privedieš do hrobu.
Toto by som na tvojom mieste nehovorila Lil lebo sa ti to splní.
No to určite.
Čo si.
Ledaže by si bola nejaká temná bytosť hehe.
No nikdy nevieš.
Už zase začínaš s tými tvojimi príbehmi čo sa ti údajne snívajú?
To nie je údajne ale naozaj.
Jasne Viv.
A korytnačky lietajú.
Chalani.
Chalani vstávať.
Marko!
Niko!
Hej kde ste chalani!
Nehovorte mi že ešte drichmete! zahulákala Lil s plných pľúc a s dupotom aký vydávajú snáď len jej vojenské kanady vybehla po schodoch hore.
Vzdychla som si, prevrátila sa na posteli a natiahla si paplón ktorý mi Lil tak dobrosrdečne stiahla naspäť až po uši.
Ešte chvílu zamrmlala som a zavrela oči.
No to snáď nie je pravda.
Ty ešte spíš?!
Zreval Niko, Lilin brat keď ma uvidel spať.
Odpáľ Niko.
Nechaj ma.
Zamrmlala som keď sa mi pokúsil tak ako pred chvílou Lil strhnúť paplón.
Prvý deň a ty hneď zabíjaš čas spaním.
Nie ja si len užívam prvý deň voľna po tak dlhej dobe.
No to je síce pekné ale ideme na túru vstávaj!
Ani náhodou.
Zamrmlala som a otočila sa mu chrbtom.
No keď inak nedáš,
Odvetil Niko a vzápätí som počula jeho vzdalujúce sa kroky.
Super.môžem dalej spať.
Vydýchla som si.
Vzápätí bolo počuť buchnutie vchodových dverí.
Paráda a teraz už tu bude pokoj.
Zamrmlala som si a zaspala.
Neviem ako dlho som spala ale prebral ma vrzot parkiet a skoro nečujný zvuk tenisiek.
Niko?
Nikto mi neodpovedal.
A skôr ako som stihla otvoriť oči ktosi mi ich prikryl nejakou šatkou a zaviazal.
Niko neblázni.
Zakričala som lebo tá šatka voňala presne ako Niko.
Nič žiadna odpoveď.
Len dve mocné ruky ma schmatli a už som len cítila ako ma nesie.
Vzápätí si ma trochu pohadzoval zrejme sa mu zabuchli vchodové dvere.
No tak Niko neblbni už a zlož ma na zem.
Zakričala som už celá bez seba.
Znovu žiadna odpoveď.
Snažila som sa dať si šatku dole ale pocítila som silné zovretie rúk ktoré nie a nie povoliť.
Lil!
Povedz niečo svojmu bratovi!
Marko!
No tak Lil! Marko!
Nech ma dá Niko dole!
Toto nie je vtipné!
Bum bác.
Čo to bolo?
Niko!!
Okamžite ma pusti!
V sekunde mnou prešla triaška.
Bolo to ľadové a mokré.
Sud s daždovou vodou?
Nie daždová by toľko nechladila.
Tí grázlici ju museli nabrať určite s potoka.
No veď to si vypijú.
Niko!!!
Zahulákala som a dala si dolu šatku.
Áno ako som očakávala bola som v sude s vodou s potoka.
Niko a ostatní len na mňa nechápavo pozerali.
Čo robíš v sude s vodou?
Netvár sa že nevieš Niko.
Previazať mi oči šatkou,hodiť ma do suda a potom sa tváriť že sa nič nestalo je hodne podlé.
Ja som ťa hodil do suda?
Vieš o tom niečo Marko?
Pozrel sa nechápavo na Marka.
Nie ja o tom nič neviem.
Ty Lil?
Nie ja tiež nie.
Práve sme šli s túry keď sme ťa počuli kričať a rozumeli sme len Niko, tak sme si mysleli že už ti chýbame a poponáhľali sa sem.
A ty sa tu kúpeš a ani si na nás nepočkala.
No pekné od teba.
Čože?!
Zjačala som štverajúc sa zo suda.
Ako máte tú drzosť vytiahnuť ma s postele zaviazať mi oči hodiť ma do suda s vodou a tvrdit mi že ste boli na túre a ...
Došiel mi dych.
Kto to teda bol?
Ha?
Kto iný vedel že jediný z nás kto nosí šatku je Niko a že je uložená na vrchnej poličke v obývačke?
Neviem Viv ale už nevyšaluj my sme to vážne neboli.
Idem sa prezliecť a zajtra odchádzam.
Neblázni Viv.
Máš to tu zaplatené tak ako my na mesiac.
Aha takže mesiac ma budete každý deň hádzať do vody?
Nie Viv.
My sme to neboli a nič také by sme neurobili.
Aha jasne Niko .No rozmyslím si to.
Namrzená som sa otočila a odpochodovala do chaty.
Niko fakt si to bol ty?
Spýtala sa Lil keď Viv odišla.
Nie čo blbneš.
Veď sme na tú túru odišli spolu čo nevieš?
Viem ale tiež viem že sme ťa polhodinu hľadali lebo si sa nám ztratil v lese a potom si sa zjavil kúsok odtiaľto.
Ja som to fakt nebol Lil.
Prečo by som to robil?
Dobre vieš že Viv mám fakt rád.
Nemám v úmysle ohroziť svoj budúci sexuálny život s našou vášnivkou.
Ty si fakt hovado Niko.
Hej vdaka za poklonu.Lil. povedal Niko a usmial sa.
Hoj.Mohli by ste prestať?
Robí sa mi z Vás zle.
Ale notak Marko neblbni.
Prestaň Niko.
A neželaj si ma keď zistím že si moju malú sestričku hodil do toho suda ty.
Ale Marko.
Ako vravím prečo by som to robil?
To neviem Niko ale neželaj si ma ked to bude pravda.
Hej chalani tak už dosť.
Prišli sme sa sem hádať alebo si užiť prázdniny kým nastúpime na výšku?
Ok Lil.Prepáč že si to musela počúvať.Povedal Marko,nahol sa k Lil a pobozkal ju.
Nehnevaj sa zlatko.
Podme radšej dovnútra.
Zašepkal a držiac ju okolo ramien sa pobrali dovnútra.
Viv.
Viv!
Kdesi Viv?
Nič žiadna odpoveď.
žeby si z trucu ľahla spať?
Neviem Niko.
Lil pozrieš sa k nej do izby?
Myslím že nás nechce vidieť.
Ok miláčik.
Viv?
Viv?
Klop klop.
Počula som klopanie na dvere.
Viv?
Choď preč.
Zamrmlala som.
Viv.Neplač.
Ja neplačem to sú slzy zlosti.
Ty vieš ako som sa na tento mesiac tešila a hneď to začne takto!
Viv.
Za Marka a mňa ti ručím že sme to neboli.
Ohľadne Nika.
Neviem.
Na polhodinu sme ho stratili v lese a potom sa objavil tu pri chate.
Ale neviem aký by mal na to dôvod.
Vieš Niko ťa má strašne rád.
Pochybujem že by vyviedol takúto blbosť.
Tak ho pošli sem a nerušte nás.
Chcem si to s ním vybaviť sama.
Dobre Viv ale nebuď na neho príliš prísna.
Niko!
Niko!
Zahulákala Lil hore k schodisku.
Čo bys rada?
Poď dolu Viv chce s tebou hovoriť.
Ok hneď som tam len na seba hodím tričko.
Nemusí sa unúvať.Akokeby som ho nevidela už aj bez neho.
Pomyslela som si ale nič som nepovedala.
Dobre tak čo má pani môjho srdca na srdci zažartoval Niko len čo vstúpil do izby v ktorej bolo stále cítiť moje mokré pyžamo ktoré som si predchvíľou vyzliekla a teraz som mala na sebe čierne legíny a tričko s pumou.
Lil? áno?
môžeš mi povedať čo tu ešte robíš?
Ah prepáč už idem.
Tak?spýtal sa Niko znovu.
Povedz mi pravdu.
Bol si to ty?
Lil hovorila že si sa im na polhodinu v lese stratil.
Samozrejme že som sa stratil.
Ty by si sa pozerala ako to tvoj brat a moja sestra robia?
Tak vidíš.
Povedal Niko ked zbadal že na neho len civím ako na zjavenie.
A čo si robil celú tú polhodinu?
Dobre uznávam. Vrátil som sa sem do chaty.
A potom si ma hodil do vody v sude že?
Nie Viv.
Ja budeš sa asi smiať ale ja som sa vrátil sem,vošiel do tvojej izby a sledoval som ako spíš.
Potom som zaspal aj ja.
Zobudil som sa na tvoj krik a vybehol som von.
Zbadal som že si v sude s vodou.
A kedže by ma Marko s Lil podozrievali vybehol som s chaty a obehol som to zozadu aby to vyzeralo že idem z lesa.
A to ti mám akože veriť áno?
Pche.
Takéto rozprávky vešaj na nos vieš komu.
Odvrkla som a otočila sa mu na posteli chrbtom.
Stolička na ktorej Niko sedel zavŕzgala ako vstal.
Viv.Ja som nemal dôvod to spraviť.
Prosím Viv.Ver mi.
Viv. Ja.
Zacítila som ako sa posteľ prehla.A hneď potom Nikovo objatie.
Viv.Ja som to nespravil.
Viv prosím ver mi.
Ja ťa totižto ľúbim Viv.
Prečo by som ťa hádzal pred obedom do studenej vody?
A rozospatú?
Ja neviem Niko.odpovedala som a pokúsila sa vymaniť z jeho objatia aby som som sa mohla otočiť k nemu tvárou.
Ale niekto ma tam hodil a nepáčilo sa mi to.
Zajtra sa to už nestane. budem ti tu robiť osobnú stráž ak chceš.
No to by bolo celkom milé.
Tak sme dohodnutí?
Nie.
Čože?
Nerob si
Zbytok už som nedopovedala pretože Niko si ma pritiahol k sebe a umlčal ma bozkom.
Čo
Odsotila som ho od seba.
Ale on ma nepustil.
Miesto toho mi dal další bozk.
Tentokrát vášnivejší.
Viv.Si moje všetko.zašepkal a znovu ma pobozkal.
Chcela som sa brániť ale už som to dlhšie nedokázala.
A o chvíľu som sa pristihla pri tom ako mu rukami hladím chrbát.
Vždy sa mi zdalo že je drsný keď som ho videla kúpať sa u nich doma v bazéne ale teraz moje ruky cítili iba hebkú pokožku a svaly ktoré tak pestoval v posilke.
Ni ko
Do sť.
Viv.Viv
Prečo?
Nie je to ešte priskoro?
Zašepkala som keď mi Niko začal posúvať dolu legíny.
Neboj sa Viv.
Bude to iste krásne.
Ty to nevieš?
Zahľadela som sa na neho neveriacky.
Niko sa začervenal.
Nie ja
Ja čakal som na teba.
To myslíš vážne?
Áno Viv.
Neveriacky som sa na Nika zahladela. Nechápala som to mohol mať ktorúkoľvek by chcel.
Prečo práve ja?
Ved nebolo na mne nič výnimočné.
Iba brunetka so zelenými očami a postavou takou akurát podľa mňa hoci no na niektorých partiách by to chcelo pribrať ale..
Nehľad prosím tak na mňa Viv.
Cítim sa trápne ako exponát v múzeu.
Prepáč Niko.
Povedala som a pobrala sa k dverám.
Čo to robíš Viv?
Zamkýňam dvere odpovedala som a otočila kľúčom potom som ho vzala a položila na stolík.
Tak a teraz nás nik nebude rušiť že?
Otočila som sa k Nikovi.
Očividne bol v rozpakoch.
Prešla som k posteli a pobozkala ho.
No možno to bude nemiestne ale len tak mimochodom máš tu nejakú ochranu?
Ochranu?
Zajachtal Niko.
Veď vieš.
Dieťa si teraz dovoliť nemôžeme.
Niko na mňa vypúlil oči.
Ty
Ty
to myslíš vážne?
Nevyzerá snád toto ako že to myslím vážne?
Spýtala som sa a znovu mu dala bozk.
Po počkaj pozriem sa či u seba niečo nemá Marko.
Hm tak skús v jeho batohu vnútorný vačok. zvykne si tam zašívať všetko možné.
OK hned som naspäť Viv.
Dobre ale nenechaj ma dlho čakať.
Niko vstal a vyšiel z izby.
Nenechaj ma dlho čakať?
Dofrasa to znelo ako z nejakého trápneho romatikuš filmu.
Vrzli dvere.
Už som tu láska. povedal Niko a pevne ma obajal.
Našiel si?
Áno.
Usmiala som sa.
Tak pod sem ku mne.
Ty už si to
Spýtal sa ma Niko.
Nie.
Tak ako to že na všetko toto myslíš?
Neviem.
No a nie je to jedno? povedal Niko,ľahol si ku mne na posteľ a objal ma.
Toľokrát som si predstavovala ako ma objíma a predsa ked ma teraz objal bolo to iné ako moje predstavy.lepšie.
Zamkol si?spýtala som sa.
Nechcem aby nás Lil s Markom vyrušili.
Niko neochotne vstal a zamkol dvere.
Potom strhol s postele paplón a hodil ho na zem.
na paplón potom hodil zopár podušiek.
Čo robíš?
Niko nepovedal nič len ma zdvihol z postele a položil ma na zem na paplón.
Vieš vždy som si predstavoval že prvýkrát to bude na zemi.
Na to som nepovedala nič len som ho objala a začala bozkávať.
Zahladela som sa na jeho tvár.
Bol taký krásny.
Prevalila som ho na seba a stiahla mu z jeho dlhých čiernych vlasov gumičku a zahodila ju za seba.
Zadíval sa na mňa oceľovo modrými očami a usmial sa.
Vlasy mu padali do tváre a on vyzerla tak neskutočne sexi že som si nemohla pomôcť a o chvíľu už boli jeho biele tričko a rifle dolu.
Takisto aj moje legíny a tričko.
Viv.
Viv.
Si tak nádherná.Vieš to?
Vzdychol Niko a prstami mi prechádzal od pŕs k bruchu a nižšie.
A vieš ty že si tak neskutočne sexi?
Spýtala som sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár