Už si ani presne nepamätám kedy to celé začalo. Len dotyky. Bozky v ktorých bolo všetko po čom som túžila. Ten pocit.Prirodzenosť.Vášeň.Nežnosť. On bol mojou druhou puzzle.Náš spoločný smiech, výpravy do iných svetov, spoločne strávený čas debatami o ničom. Zmierila som sa s tým že sa smiem iba pozerať. Povedal že ma nemiluje. Síce v hneve. Už ani neviem o čom sme sa hádali. No vedela som že to myslel vážne. A i tak už len pomyslenie na to že nesmiem nič viac než len sa dívať bolelo. Utešovala som sa tým že aspoň môžem byť v jeho blízkosti. Pretože stačila iba jeho prítomnosť a mne sa na tvári objavil úsmev. No teraz bol zrazu preč. I tá posledná vec ktorá mi zostala – jeho blízkosť bola preč. Zrazu som nevedela čo si počať. Chýbal mi. Chýbal mi tak veľmi že som mala chuť jačať od bolesti. Vietor nepokoja sa preháňal mojou dušou a reval sťa šelma divoká. Ani pri zvuku huslí som nenachádzala pokoj. Snívalo sa mi o ňom. Videla som ho pred očami. Jeho výraz keď žmurkne a šibalsky sa usmeje. Pre ten úsmev by som šla i neviem kam. Urobila nemožné. Čokoľvek len aby sa na mňa opäť usmial. Ako som vlastne žila predtým? Predtým než som ho spoznala? Prečo som sa stala na ňom taká závislá? Veď nebol ničím výnimočný. Priemerne inteligentný, so slabosťou pre infantilne vyzerajúce ženy a lenivý až hrôza. Keby lenivosť mala meno tak sa volá Lucifer.
A napriek tomu ma priťahoval. Nuž asi mám zlý vkus na mužov ,alebo je ten čo strieľa tie zamilované šípy slepý. Asi by som ho mala nájsť, otrieskať mu luk o hlavu, zlámať všetky šípy a zoťať mu hlavu mečom. Áno i mne sa jeden podarilo prepašovať s výpravy. Tajne sme počas voľna dávali s Luciferom duely. Musím uznať že to bola vcelku zábava , i keď bez učiteľa a len s pomocou povrchných znalostí vyčítaných z kníh to muselo vyzerať riadne komicky.
Mala by som ísť skontrolovať Leniel.
Vstala som, no musím priznať že sa mi vôbec nechcelo. Práve teraz som mala chuť ísť tam kde nalievajú nektárovicu a strieskať sa do nemoty. Nektár bol fajn a dalo sa z neho celkom slušne opiť, no nektárovica bolo dačo iné. O tri triedy silnejšie a zaháňala smútok. Často sme ju pili s Luciferom pri dýmke. Znovu som si spomenula na nich dvoch a v očiach pocítila slzy. Opakom ruky som ich rýchlo utrela a pobrala sa do Lenielinej komnaty.
Zaklopala som, no nik neotvoril. Tak som vošla. Ako som predpokladala Leniel ešte spala. Napriek všetkým ubezpečeniam ktoré som dala najvyšším ohľadom jej stavu aby sa Lucifer mohol vrátiť, sa tá rana nehojila tak ako by mala. Ani moje informácie ťažko prelúštené a získané z kníh starých vekov o tom ako liečiť magicky mi nepomáhali. Najhoršie na tom bolo že som netušila prečo. S takým niečím som sa ešte nestretla. Pokúsila som sa ju jemne prevrátiť tak aby som ju nezobudila.
Neúspešne. No nič budem ju musieť zobudiť.
“ Leniel. Leniel.“ Nič. Zatriasla som ňou najjemnejšie ako som vedela. „Leniel.“ Super. Zdalo sa že konečne otvorila oči.
„ Otoč sa prosím.“ Vážne som jej musela skontrolovať rany. Dúfala som že najnovší pokus zabral, pretože už som nemala v zásobe žiadne nápady. Odviazala som obväz a opatrne prezrela ranu. Paráda zdá sa že toto konečne zabralo.
Takže tajný magický rituál v knihe starých vekov neklamal, naozaj to účinkuje rýchlo. Systematicky som prezerala ranu, keď sa zrazu Leniel začala pýtať na Lucifera. Neveľmi som ju však vnímala a odpovedala viac menej automaticky. Ale keď sa spýtala či mi chýba, vošli mi slzy do očí. Snažila som sa ich rýchlo zahnať. Dúfala som že Leniel si nič nevšimla, no pre istotu som zrýchlila pohyby pri obväzovaní, len aby som mohla čo najskôr odísť. A navyše jej pridelili Dáriusa. Ja osobne by som mu ju nezverila. Chápala som síce jeho kvality. No jeho sklon k úchyláctvu a akási zvláštne nevyrovnaná povaha ho robili u jedných obľúbeným a u druhých nenávideným anjelom.
Ja osobne som nevedela čo si o ňom myslieť. Jeho ústa boli plné rečí o tom čo všetko chce no skutok žiadny. Plné ústa sľubov no keď prišlo k plneniu tak mal veľmi kreatívne výhovorky prečo sa to nedá.
Ale musím uznať že ak prišlo k nejakému akútnemu problému bol nablízku a robil čo vedel. Osobne som dúfala že si pri ochrane Leniel dá záležať a udrží svoje úchylácke ruky ďaleko od nej. V mysli sa mi opäť vynoril Lucifer. Ktovie čo robí práve teraz.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár