Lucifer hlasno zabúchal.
Dvere sa otvorili a nás zalialo svetlo.
Chvíľu som mrkala kým mi spred očí zmizli čierne fľaky a potom som uvidela muža čo nám otvoril.
Bol to nízky temer holohlavý muž na ktorom bolo jasne vidieť že jeho žena dobre varí a on rád je.
Na sebe mal oblečené ošúchané veci a tiahlo z neho.
Zacítila som čerešnovicu a ešte iný pach ktorý som nevedela zaradiť.
Vedela som že je zle a chcela som Luciferovi povedať že ideme dalej.Ale sama som vedela že ísť dalej za vlády temných nie je dobrý nápad a Lucifer?
Lucifer zrejme zacítil pach čerešnovice pretože jeho oči sa rozžiarili ako keby pred neho María,nižšie postavený anjel,položí vedro plné nektáru a už aj sa pýtal muža na nocľah.
Dobrý večer dobrý mužu.
Sme pútnici.Ja a moja sestra.Dúfam že sa vo vašej chyži nájde miesto pre dvoch pútnikov.
Putujeme od doby čo bohovia svetla prebrali vládu nad bohmi temna a naokolo sme nevideli žiadnu inú chyžu.
Ej ani ste nemohli všetko je opačným smerom a ukázal kamsi daľeko.
A najbližšie mesto je tu vzdialené asi deň cesty.
Ale farmári čo chodia mlynárovi mlet obilie tu prespávajú a majú to odtialto iba na hodinu či dve cesty.to viete kone.
Vyvalila som oči.
Tak toto teda mysleli tou hodinkou cesty.
No ale nestojte mi tu vo dverách,nuže podte dalej.
Vyzval nás,ukázal veľkou rukou za seba a ustúpil od dverí aby sme mohli vojsť.
Keď sme vošli zacítila som teplo sálajúce z kozuba.
Poobzerala som sa okolo seba.
Chyža sa zdala znútra väčšia ako zvonku.
Bola to jedna miestnosť s dvomi dverami a dvomi oknami.
V tejto miestnosti kde sme teraz stáli sa nachádzali drevenné stoly s lavicami a stoličkami za ktorými sedelo zopár mužov,popíjajúcich nejakú tekutinu.
Niektorý zrejme ešte večerali ale všetci si nás zo záujmom prezerali.
Každý bol zvedavý na prišelcov v tejto neskorej dobe.
Avšak mala som dojem že viac som ich pohľady pútala ja.
V pohľade niektorých mužov som postrehla lačnosť,a jeden muž v rohu,akýsi vysoký mladík s dlhými vlasmi,tvárou ošlahanou od vetra a vo vyťahaných veciach si oblizol pery a potom zacmukal,stále zo mňa nespúštajúc pohľad.
Schovala som sa za Lucifera.
Muž ktorý nám otvoril to zbadal a povedal že Axela sa nemusím báť.
Je len mladý a trochu nevychovaný ale inak neškodný.
No len aby pomyslela som si.
Nu keď už ste prišli do môjho hostinca,môžem vám niečo ponúknuť?
Večeru,čerešnovicu,marhulovicu,slivovicu,pálenku,rum,pivo,....
Všetko mám.
Iba večeru a vodu.
Zavelila som kedže som videla že Lucifer už otvára ústa aby si dal čerešnovicu.
Dobre hneď to bude,zavelil hostinský a zmizol za dverami.
Prečo ste mi nedovolili objednať princezná? poslal mi Lucifer naštvane telepaticky myšlienku.
Pretože by si si určite dal čerešnovicu. Poslala sm myšlienku naspäť.
Nie chcel som večeru a pivo.Už som dlho nemal pivo.
Pochybujem že by bolo také dobré ako u nás.
Pokračovala som v našom telepatickom rozhovore.
To nemôžte vedieť princezná.
Ale čo viem je že dnes v noci ťa budem potrebovať na stráži pred Axelom a po pive vždy zaspíš ako zarezaný.
Ok. rezignoval Lucifer a zatváril sa sklúčene.
Tak tu to máme.
Kaša,polievka, a voda.
Zahlásil hostinský a položil na stôl pred nás jedlo.
Koľko sme ti dlžní hostinský?
Iba dve zlatky.
Fajn.Nech sa páči.Povedal Lucifer a zo šatky vylovil dve zlatky.
A za noclah?
Tiež dve zlatky.
To je za dve izby.
A ked chceme iba jednu?
Tak len zlatku.
Fajn.Tak chceme iba jednu izbu.
Hostinský sa zatváril sklamane,ale zlatku zobral a o chvíľu prišiel s niečím čo vyzeralo ako obrovský kľúč a podal nám to.
Ja to izba hore.Posledné dvere vpravo.
Dobrú chuť.
Zaželal a my sme sa pustili do jedla.
Jedlo bolo celkom dobré.
Počkala som kým Lucifer doje.
Tu na zemi mu jedenie trvalo dlhšie ako mn hoci u nás jedlo doslova do seba naládoval za pár minút.
Možno sa musel premáhať lebo tunajšie jedlo mu nechutilo.Neviem.
Keď konečne dojedol vyzvala som ho aby sme si išli ľahnúť.
Kupodivu nebol proti,čo som sa teda dosť čudovala pretože muži pri vedľajšom stole hrali karty a pili čerešnovicu.
Bolo vidno že by sa k nim rád pridal ale asi bol sľub ktorý mi dal a strach ktorý zažil keď prišiel o krídla silnejší ako jeho túžba a tak len vstal,zobral kľúč a vydal sa k dverám.
Za dverami sme objavili chodbu plnú dverí a na konci chodby bolo schodisko z masívneho dreva.
Hostinský vravel že je to hore,posledné dvere vpravo, tak sme sa vydali po schodoch.
Zrazu sa za nami ozval vrzgot.
Prudko som sa otočila,stratila rovnováhu a už aj som letela dolu.
Lucifer ma už nestihol zachytiť pretože išiel predo mnou.
Ak by sa mohol zmeniť na anjela určite by to stihol.
Takto sa stihol iba otočiť a vidieť že som pristála priamo v náručí toho drzého Axela.
Ale ale,slečinka musí byť opatrnejšia,inak by sa jej niečo mohlo stať.
Zahlásil a postavil ma na najbližší schod.
Ďakujem.povedala som milo a usmiala sa.
Potom som sačo najrýchlejšie rozbehla hore za Luciferom.
Axel kráčal celú dobu za nami.
Už som sa chcela na neho osopiť, keď vtom Lucifer zastal a ja som doňho vrazila.
Lucian.Čo vyvádzaš?zhúkla som.
Nič Lucia ja len že už sme tu.
Aha.Povedala som zahanbene,ako keby som bola odniekiaľ z pomocnej.
Zozadu sa ozval Axelov smiech.
Nevedel som že si zo mňa tak mimo.
Ak hej môžeš sa staviť v mojej izbe.Môžme to vyliečiť.
Stačí len vyjsť s tej tvojej.Moja je hneď oproti.Zašklebil sa.
Nie vďaka.
Odsekla som naspäť a zašklebila sa.
Hneď na to sa Luciferovi konečne podarilo otvoriť izbu a vošli sme dnu.
Izba bola malá,studená a okrem postele,stola a dvoch stoličiek tam nič nebolo.
Teda aby som neklamala bolo tam ešte jedno špinavé malé okno cez ktoré sa dnu dralo svetlo mesiaca.
Tentokrát sme sa na izbu pozreli znechutene obaja.
Zvykli sme si v šope u mlynára aj v tej jeho kutici, ale tam bolo aspoň teplo a čisto.
Nuž povzdychla som si asi nemáme na výber.
Pobrala sa k posteli a odhrnula paplón.
A vtom to tam bolo.
Dva páry malých vydesených potkaních očiek.
Skríkla som ako pominutá.
Lucifer len vzdychol, prišiel k posteli, chytil potkanov za chvost a potom s nimi zamieril k oknu a chystal sa ch vyhodiť von oknom.
Zastavila som ho.
No dobre.Zašomral a zamieril s nimi na chodbu.
O chvíľu sa vrátil, lahol si do postele a stiahol ma k sebe.
Musím uznať že protestovať by bolo to posledné čo by ma mohlo napadnúť, obzvlášť keď mi ruku omotal okolo pásu a pritiahol ma ešte bližšie.
A aby toho nebolo málo zvýšil svoju telesnú teplotu aby mi nebola zima.
Niežeby som to nevedela aj ja,ale tento úkon oberal o energiu,a tak som mu neskôr povedala aby s tým prestal.
O chvíľu teda vrátil svoju teplotu do normálu a potom sme obaja zaspali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár