Klesol som na kolená a z mojich očí sa začali rinúť slzy. Netušil som čo je s Leniel, moje krídla boli na na nič a ja som bol bezmocný.
Začal som sa obzerať okolo seba lepšie a zistil som že sa mi podarilo dostať domov,..
V mojej podobe to nebolo až také , ale Leniel bola v tej hroznej podobe keď som nás doniesol k bránam. To bolo vlastne posledné čo si pamätám. Bránu, Leniel a hrozne veľa krvi. Jej krvi.
Leniél, Leniéél , Leniééél !!!!!
Myslel som že keď zakričím tak ma možno začuje.
Zrazu sa ozvali kroky, ľahké a tanečné. Leniel? Žeby? Nie jej kroky takto neznejú.
„Čo tu vrieskaš Lucifer?“ Maríja. No super.
Maríja strašne rád ťa vidím, napriek tomu že si sa na mňa vykašlala. „Ale ja teba nie.“ Zasyčala jedovato a ja som nechápal.
Kde je Leniel Maríja? „Kde by mala byť? Predsa vo svojej komnate a lieči sa.“
To som rád že žije.“ To by si mal pretože i bez toho máš problém. Veď si ju skoro zabil ty ty!!! .“ skríkla a bodla ma prstom do hrude
To viem i bez teba že mám problém .Oči mi ešte slúžia. Odvrkol som a ukázal na svoje krídla.
„Čaká ťa vrchnosť“ Tak pohni zadkom a okamžite sa dotrep tam. Zasyčala ešte raz jedovato, otočila sa a už jej nebolo.
No to sa jej povie ale bez krídel tu bol pohyb veľmi zlý. Náš domov nebol stavaný zrovna na pohyb bez nich. Žiadne chodníky, mostíky a iné blbosti ktoré by sa mi hodili som si mohol teraz len vrúcne želať. No nič. Nejako sa tam dopravím a možno sa mi podarí potajme sa i nejako dostať k Leniel.
Kde si toľko!!!!
Zreval na mňa náš najvyšší ,mimochodom otec Leniel, keď som sa konečne dotrepal do sieňe.
Chcel som odpovedať, no najvyššia len pokrútila hlavou aby som radšej mlčal.
Tak som radšej zostal ticho a počúval.
KTO VÁM KÁZAL ÍSŤ NA ESMARU!
„Esmaru? Ale veď Esmara je opačným smerom ako Zem.“ Podotkol som a začal horúčkovito premýšľať.
Takže my sme boli na Esmare? No to by mnohé vysvetľovalo. Ale i tak ako sme mohli skončiť na Esmare? Ledažeby. V ten moment mi to docvaklo. Leniel. Celý čas chcela ísť na Esmaru ale vedela že tam ju najvyšší nepustia. Ale ako sa naučila neviditelnej manipulácii? Veď toto umenie bolo už dávno zabudnuté a nik sa ním už nezaoberal...
Ibaže by čítala staré listiny a naučila sa to sama ako som sa o to pokúšal i ja ale ona bola očividne na rozdiel odo mňa úspešná. Netušil som že je taká prefíkaná. Oklamať najvyšších to chce guráž a mazanosť. Neveril som že sa to niekomu podarí.
„Ako je na tom Leniel?“
„Tak ty máš odvahu sa pýtať? Dovlečieš vás oboch polomŕtvych a ...“
Ja myslím že by sme si mali vypočuť celý príbeh, možno je to inak. Ozvala sa najvyššia.
Super aspoň najvyššia si ma zastala. To znamená že by som mal povedať rozhodne pravdu, no zas netreba všetko. O tej noci vedieť nemusia ani o tej kedy som sa bavil mučením toho drzáňa.
Ďakujem. No to bolo tak . Začal som a postupne rozpovedal celý, teda skoro celý príbeh o tom ako nás v hostinci napadli, pri odchode mi zranili krídla, opísal ako prišlo k zraneniu Leniel a ako som nás dostal domov.
A viac si nepamätám. Zakončil som rozprávanie a s očakávaním toho najhoršieho sa opatrne pozrel na najvyšších.
TVOJ TREST JE : VYHNANSTVO K TEMNÝM!!!!!!!!
Ale Leniel, namietol som.
„Dostane na stráž Dariusa.“
Smiem sa aspoň rozlúčiť?
NIE!
„Ale no tak drahý, mali by sme brať ohľad i na Leniel. I ona sa bude chcieť aspoň rozlúčiť. To chceš aby nás nenávidela?“
OKLAMALA NÁS!
Mali by sme si vypočuť i ju keď sa preberie a potom spraviť rozhodnutie.
Pevne som dúfal že najvyšší vypočuje svoju ženu a dostanem odklad no nedočkal som sa.
NIE!!! PôJDE SA ROZLÚČIŤ. TU UŽ NEMá ČO ROBIŤ. TAKŽE SI PADAJ VZIAŤ TÚ TROCHU VECÍ ČO MÁŠ, ROZLÚČ SA A VYPADNI!!!
Rozkázal najvyšší a ja som pochopil že toto rozhodnutie je už definitívne, takže som sa otočil a radšej rýchlo odišiel. Moje prvé kroky viedli za Leniel. Potichu som vošiel do jej komnaty. Ako povedala Maríja ,Leniel spala.
Jej malé krehké telo sa strácalo v obrovskej posteli s baldachýnom a množstvom mráčikov.
Spalo sa na nich lepšie ako na tých trápnych poduškách čo tu boli predtým. Takto vyzerala ešte zranitelnejšie ako na Esmare. Potichu som sa naklonil nad ňu a pobozkal ju na pery. Pomrvila sa a vzdychla. Lucifer. Zašeptala slabúčko a jej jemné ruky sa dotkli môjho chrbta.
Prebehla mnou triaška.. Jej vôňa, jej dotyky, jej blízkosť, jej ústa šeptajúce moje meno
Nie tá túžba sa nedala vydržať. Musel som ju mať. Mať posledný krát než odídem. Privinul som si ju tuhšie, bozkával silnejšie. Lucifer... zastonala tíško. Nesmieme. Po lícach mi začali tiecť slzy.
Natiahla svoju malú rúčku a zotrela mi ich.“ Prečo plačeš Lucifer? „ Vyhostili ma, k temným“ vzdychol som a odvrátil svoju tvár.
Nie to nie! ako ,prečo? To neviem láska moja.
Celý život čakám na lásku a keď ťa nájdem musím odísť. Vzdychol som. „ To bude dobré, prehovorím s otcom,... „ povedala Leniel a pobozkala ma. No najprv... A miesto dokončenia vety si vyzliekla svoju košielku.
To už nešlo vydržať .Bola tu, krásna, nahá, chtiaca, moja...
Vrhol som sa na ňu a miloval ju najviac ako som vedel. Radosť mi kazilo len jej občasné zastonanie od bolesti keď som ju pevnejšie zovrel. Mal som strach aby som jej neublížil ale nie tak veľký aby som prestal. Bol som tu len ja a ona. Krásna a roztúžená.
Miloval som ju celú. Jej drobné telo, svetlú pleť, žiariace oči, ligotavé vlasy až po zem, jej teplé pery,..
Netušil som či môžu anjel a bohyňa počať dieťa, ale keby tu kúsok mňa zostal, ..
Ó to je nes s s kutočné. Zastonal som keď Leniel zablúdila jazýčkom na môj krk a potom ma jemne uhryzla.
Ja nech ce m odísť. Vzdychal som a užíval si jej umenie. Netušil som kde sa to v nej vzalo no chcel som, chcel som to nastálo. Jej krásne telo sa zmietalo v kŕčoch na mojom, jej vzdychy zneli komnatou miešajúc sa s mojimi a ja som chcel aby neprestala, nikdy.
No všetko sa asi raz musí skončiť povedal som si sklamane keď klesla únavou vedľa mňa.
I ja som bol unavený, objal som Leniel a obaja sme upadli do hlbokého spánku.
Zobudil som sa na trasenie.
Čo to. Maríja čo robíš? Ešte nie je čas na stráž. A čo tu vlastne robíš? „No to by som sa mohla spýtať ja teba!“ Čo do ... robíš v komnate Leniel a v jej posteli!
Ja prišiel som sa rozlúčiť a zaspal som po dlhom rozhovore.
No to iste a debatovali ste nahí čo?! Ty si neuvedomuješ že za toto nie je vyhnanstvo ale likvidácia?
A to úplná.
Nejač Maríja zobudíš Leniel.“ No nech aspoň si uvedomí čo ju čaká. Pochybujem že najvyšší nechá dcérušku tu keď si začala s tebou.“
Keby dačo všetko stiahnem na seba .Prvoradá je Leniel. Odvetil som tíško sa obliekajúc .
Miluješ ju? tíško sa spýtala Maríja a po líci jej stiekla slza.
Áno. Odvetil som a pokúsil sa zotrieť jej z líca slzu. Uhla sa. „A čo ja. Miloval si ma niekedy?“
Mrzí ma to Maríja. „A čo potom tá noc po narodení Leniel? „ Eufória .Ale myslel som si, že sme si vyjasnili že to bola jednorazová záležitosť . Odvetil som a díval sa do jej sklamaných žltých očí.“No ja som ťa milovala.“ Šepla, dala mi bozk a plačúc chcela odísť. Počkaj Maríja, zastavil som ju, vieš v ten večer, tú noc som ťa skutočne miloval .No teraz už to nejde. Prepáč mi prosím.
„ Si v mojom srdci ako oheň čo páli. Chcem ťa nenávidieť, no nedokážem to. A nedokážem ťa ani prestať milovať. Dúfam že budeš štastný nech už skončíš kdekoľvek.“ Riekla a odišla.
Nechal som ju nech ide. Len ma mrzelo že som zranil city tejto úžasnej bytosti. No nemohol som inak.
Pre mňa teraz existovala už iba Leniel. Unavený výmenou názorov s Maríjou, netušiac čo bude ďalej som si ľahol naspäť do postele k Leniel a vedomý si nevábnej budúcnosti zaspal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár