Znelo to ako kovový škrabot na drevo. Vzápätí sa ozvalo búchanie, zrejme zopár kopancov a salva tých najvyberanejších nadávok a aj keď som dlho sledoval týchto tvorov baviac sa najmä na množstve nadávok čo používali, musím uznať že tieto boli asi nové, pretože som ich nepoznal. Nuž stále asi je čo zdokonaľovať. Ach len škoda že som žiadnu z nich nemohol použiť i ja. Občas by sa hodili.
V hostinci opäť zavládlo ticho, tak som to pustil s hlavy a chcel znovu spať, keď sa zase ozval nejaký zvuk. Naštvane som zdvihol hlavu s vankúša, ak sa to teda dalo nazvať vankúšom. Pomaly som vstal, prešiel pár krokov od lôžka, učupil sa a čakal.
Tentokrát to znelo ako keď niekto vkladá kľúč do zámky a zrazu som len videl ako sa dvere do našej izby otvárajú.
V slabom svite luny som videl tieň štíhlej mužskej postavy.
Nechal som tú bytosť aby sa priblížila bližšie. Táák ešte kúsok. No poď.Keď už bol dosť blízko, zdrapil som ho za hrdlo a sotil k zemi.
Kedže u nás všetci spali a ma nemal kto zastaviť, rozhodol som sa konečne riadne pobaviť . Takže o chvíľu už visel dolu hlavou von oknom, ktoré som si predtým patrične zväčšil.
Škoda že nik nemohol počuť jeho rev ,lebo som mu musel myšlienkou zalepiť ústa aby nezobudil Leniel.
Bože ako som sa bavil.
To ste mali počuť ten myšlienkový rev keď visel už iba za jednu nohu a ešte väčšia zábava bola keď som mu pohrozil že ho zavesím za jeho červíka. To bolo vreskotu.
A do toho ten pocit že ho niečo šteklí,...
Strašne som sa tešil keď sa pomočil,...
A kedže som v ňom spoznal toho drzého chlapíka s copom čo obťažoval princeznú a on tu nemal čo robiť, rozhodol som sa zabaviť ešte viac a vyskúšať si mučiace techniky čo som odpozeral od týchto nízkych bytostí. Nielen Leniel sa bavila pozorovaním týchto tvorov. Ale zatiaľ čo ona pozorovala ich život ,zvyky, umenie a tie dobré hovadiny, mňa bavilo sledovať techniky mučenia, zbrane a iné vynálezy na pôsobenie bolesti.
Takže chlapík o chvíľu zažil bolesť akoby som mu vyberal ľadviny, chvíľu nato prišiel o všetky zuby a vlasy, aby nakoniec zažil kastráciu. Samozrejme že tým najbolestivejším spôsobom.
To bolo prosenia a plaču.
Jáj bavil som sa. Len škoda že som nemal žiadne nástroje a mohol to zažiť len na psycho úrovni.
I tak by mi asi boli k ničomu, pretože ten drzáň mi tesne pri konci omdlel.
Keď som sa už dosť pobavil , vytiahol som ho späť do izby, dovliekol ho k dverám, rozlepil mu ústa a vyhodil ho veľkým oblúkom von dvermi.
Prešiel som k posteli a sadol si . Nechutne zavŕzgala. Leniel sa pomrvila.
Zadíval som sa na ňu ako spí a jemne jej odhrnul pramienok vlasov z čela. Rád som ju sledoval ako spí. Bola taká rozkošná.
Keď som si spomenul aký som bol naštvaný keď som sa dozvedel že mám ísť sem do tejto diery a dávať pozor na to krpaté rozmazlené decko. Ja čo som bol najlepší vo výuke, i praxi. Bola to česť no ešte väčšia otrava.
No teraz som bol rád že som túto službu dostal ja a že som tu. Že môžem byť s ňou sám. Len by som rád vedel čo cíti ona. Či tá noc nebola s jej strany len zábava. No bál som sa spýtať.
Tak som len sedel a sledoval ako spí.
Vládu znovu začali preberať naši a mne pomaly klesli viečka, v ten moment už som spal.
Zobudilo ma až silné Lenielino trasenie.
Chvíľu som nechápal prečo ma budí, ale zrazu som pochopil.
Vonku bol nezvyčajný hurhaj. Začul som útržky ako posol, mor, bože, bežme, kúsky modlitieb, plač,...
Spali sme oblečení ,tak sme si iba vzali veci ,rozhodli sa zísť dolu a spýtať sa krčmára čo sa deje.
No keď sme zišli dolu , prvý čo nás zbadal bol obeťou mojej nočnej zábavy a začal jačať že sme diabli a ten mor sme určite priniesli my.
Skôr ako som stihol otvoriť ústa, pridali sa na môj úžas i ostatní. O chvíľu už všetci jačali ako jeden a my sme sa ocitli v obkľúčení.
Smiem sa premeniť? Spýtal som sa Leniel.
Nie.
No zrazu začali vyťahovať nože, meče a všetko čo bolo po ruke. „Myslím že nemáme na výber princezná.“
Dobre tak to urob.
Nadýchol som sa a začal sa meniť.
Musím uznať že už mi moja podoba dosť chýbala. Moja výška, vlasy, farba očí ale hlavne krídla. Bol som rád že mi ich Leniel po mojom prehrešku vyprosila naspäť, pretože aj keď som bol vtedy neschopný akéhokoľvek prejavu tak to nehorázne bolelo.
A sak.. nie nesmiem. Stopol som sa hryznutím do jazyka dostatočne včas aby som nezahrešil, keď som si tresol hlavu o trám. Zmenil som farbu očí s hnedej na smaragdovú, vlasov s blond na čierne a konečne som mohol rozprestrieť krídla. Už boli chudiatka celé strnulé. Mysleli sme si že nám to pomôže, ale to sme sa hrozne mýlili.
Tvorovia začali jačať ešte hlasnejšie a čo viac ,začali sa zaháňať na Leniel a to som nemohol dovoliť.
Postavil som sa pred princeznú, rozprestrel krídla a zvýšil hlas až natoľko že ich hlasy zanikli v sile môjho.
Ako sa opovažujete útočiť na princeznú bohov a jej strážneho anjela?!!!
Zahrmel som.
Ona vám kľudne mohla zoslať hurikán ,lejak a iné,..
No miesto toho deň čo deň počúvala vaše modlitby a zoslala vám vánok a jemný dážď,..
Pprepáčte netušil som že tu mám takú vzácnu náštevu,...
Inak by som...
Ty mlč ty zradca čo dávaš cudzím kľúče od cudzích izieb. Ti za to tamten darebák a ukázal som na chlapíka s copom, zaplatil? Si myslel že si užije?
Keby nebol v noci taký hlučný, prišla by moja princezná k veľmi nepeknému zážitku.
A Ak nechceš zažiť to čo on v noci a znovu som ukázal na chlapíka s copom, prac sa mi z cesty.
Chlapík zbledol ,asi si spomenul a dal sa dvakrát sa potknúc o stoličku na útek. Škodoradostne som sa uškrnul. Krčmár sa začal tiež cukať ako i ostatní.
Videl som že mi asi zdrhnú všetci a ja sa už nič nedozviem, tak som schmatol nízkeho chlapíka ktorý bol poruke pod krkom a zreval som:
A teraz mi povedz prečo tu bol ráno taký hurhaj!!
Ppposol. Mmmor.
Jachtal.
Mor? To je nejaké jedlo čo nedodali?
Chchoroba. Smrteelna.
To nie je dobré, otočil som sa na Leniel. Asi by sme sa mali vrátiť domov.
Ešte nechcem. Poslala mi odpoveď.
A ten mor je iba tu alebo všade? Vyzvedal som ďalej a trochu popustil toho chlapíka aby už nekoktal.
Posol vraví že v susednej dedine vymrela polka obyvateľov a povráva sa že zúri i za riekou.
Dobre odchádzame Lucifer.
Pustil som chlapíka, ktorý dopadol na zem a začal kašlať i keď netuším prečo. Veď som ho až tak neškrtil.
Potom sa postavil, rozbehol sa krížom cez miestnosť a skryl sa za územčitú ženu.
Uhnite! Zreval som.
Všetci sa uhli len jeden krpatý chlapík zostal stáť v ceste.
Jack.
Jack neblázni. Ozvalo sa odkiaľsi zozadu.
Ja sa ťa nebojím. Vyhlásil a ja som mal čo robiť aby som sa ovládol.
Čo si chceš dokázať?
Jack!
Skríklo drobné žieňa a zatvárilo sa ešte strašnejšie ako ja pri svojej nočnej zábave.
Jack alebo ako sa volal sa obzrel a neochotne ustúpil.
Všetci sa začali smiať.
Jacky je pod papučou, a ženy sa pridali. Len mu daj Ester.
Schmatol som Leniel do náruče a vyletel von.
Och ako mi chýbal tento pocit. Vzduch svišťal okolo mňa a ja som letel.
Zrazu som pocítil prudkú bolesť a musel klesnúť na zem. Pozrel som sa na krídlo a niečo som tam mal zabodnuté. Pokúsil som sa vytiahnuť to, ale bolo to moc malé. Pripadalo mi to ako gulička. Zaťal som zuby a pokúsil sa vytiahnuť to znovu. Tentokrát sa mi to podarilo a skutočne to bola nejaká gulička s kovu. Nechápal som.
Obzrel som sa kde je Leniel. Ležala kúsok odo mňa a nehýbala sa.
I napriek mojej snahe, sme spadli s dosť veľkej výšky a Leniel bola vtedy v tejto škaredej, teda dosť krehkej podobe. Opatrne som ju prezrel, na hlave mala veľkú tržnú ranu a rýchlo krvácala. Chytil som jej hlavu do dlaní, obzrel sa čo mohlo spôsobiť tú ranu a uvidel som veľký kameň. Pokúsil som sa vyliečiť ju ale keď bola v tejto podobe moje schopnosti nefungovali. „Prosím premeňte sa princezná nech vás môžem vyliečiť.“
Vzlykal som.
No ona ma nepočula a strácala farbu rýchlejšie ako ja keď mi oznámili že už nedostanem žiadny nektár.
Aj napriek bolesti a pucungu čo ma čakal od vedenia som sa rozhodol vzlietnuť a čo najskôr nás dopraviť domov. Podarilo sa mi doletieť kúsok za pozemok mlynára keď som znovu spadol ...
Skúšal som sa postaviť a pokračovať no nešlo to. Zakričal som na Maríju. Chvíľu som čakal, ale nič sa nestalo. Asi bola na mňa naštvaná alebo čo. Netušil som či nás videla, ale ak hej, tak by som pochopil že kašle na mňa. Príliš dlho sa ma snažila získať, no ja som ju ignoroval.
Z posledných síl som sa nejako zdvihol a vzlietol,...
Triaslo ma od bolesti, zalievalo ma horko i chlad no vedel som že musím. O mňa teraz nešlo. Znovu som začal padať, no vedel som že ak teraz spadnem už sa nedvihnem. V diaľke som uvidel brány domova. Už len kúsok. Pozrel som na Leniel. Bola úplne biela. Ja som bol celý upatlaný od jej oranžovej krvi, no to mi bolo fuk. Jediné v čo som dúfal bolo že bude v poriadku.. Posledné čo si pamätám je že som tesne pred bránami znovu skríkol na Maríju a Dariusa, klesol k zemi, zrazu ma chytili dve silné ruky a potom už len veľké prázdno....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár