No keď som uvidela v akom stave dovliekol seba i Leniel bola som naštvaná. Vedela som že toto nebude len tak. Keď si vtedy s našej spoločnej výpravy na Zem dovliekol meč a hraciu skrinku spravila som okolo seba rozruch aby mohol nerušene prejsť do komnaty a schovať ich. Vtedy mu to prešlo.
Ale vedela som že toto už nedokážem v žiadnom prípade ututlať a navyše tam bol Dárius ktorý Lucifera neznášal tak veľmi ako sa to len dalo a tváril sa ako najlepší priateľ, len aby raz mohol spraviť niečo podlé. Takže samozrejme keď zbadal Lucifera s polomŕtvou Leniel v náručí okamžite začal jačať a privolal všetkých ktorých sa len dalo. Lucifer mi s posledných síl vrazil Leniel do náručia šeptajúc že ju mám okamžite liečiť, pretože on v tejto jej podobe nezmôže nič. Nik okrem mňa ho nepočul pretože Dárius hulákal že Lucifer skoro zabil Leniel a podobné žvásty.
Keď už ho nik nepočúval odletel smerom k najvyšším. Keby nemám v náručí Leniel okamžite by som ho zastavila no Leniel bola prednejšia. Opatrne som vzlietla a dopravila ju do jej komnaty.
Keď som sa pokúsila obviazať jej ranu, pokúsila sa dať mi pusu šeptajúc Luciferovo meno.
Pochopila som. Dúfala som že keď sa Lucifer vráti dostanem ďalšiu šancu na takú noc ako bola tá keď sa narodila Leniel. Vtedy to bolo úžasné. Práve sme sa vrátili s výpravy, ja som spravila hurhaj aby schoval veci a krátko predtým než vládu prebrali Temný nám oznámili že sa narodila Leniel.
Samozrejme že sa pil nektár vo veľkom. Ja a Lucifer obaja opojený nektárom sme tancovali Letku a potom ma Lucifer pobozkal. Ja jeho a už sme boli v mojej komnate a veci lietali vzduchom.
V ten moment mi blyslo hlavou ako to že som si doteraz nevšimla ako skvele Lucifer vyzerá a podobne.
Ošetrila som Leniel. A pobrala sa vyzistiť škody na Luciferovom krásnom tele.
Keď som sa vrátila k bránam začula som ho ziapať Lenielino meno. „Čo tu vrieskaš Lucifer?“ Pochytil ma amok. Ten si asi neuvedomuje aké problémy si práve vyrába. „Maríja strašne rád ťa vidím, napriek tomu že si sa na mňa vykašlala. „ Povedal. Vykašlala? To snáď nemyslí vážne. Doteraz som mu kryla zadok. „Ale ja teba nie.“ Odvrkla som a stále mnou triasla túžba riadne mu namlátiť a zároveň sa mu vrhnúť okolo krku od radosti že už je tu. „Kde je Leniel Maríja?“ Super ďalšie mizerné otázky. „Kde by mala byť? Predsa vo svojej komnate a lieči sa.“ „To som rád že žije.“ Lomcovala mnou zlosť. On si nič nepamätá? „To by si mal pretože i bez toho máš problém. Veď si ju skoro zabil ty ty!!! .“ Skríkla som a bodla ho prstom do hrude. „To viem i bez teba že mám problém .Oči mi ešte slúžia. Odvrkol mi a ukázal na svoje krídla.“ Boli celé čierne. Fíha takže Dárius už stihol nakecať najvyšším nejaké hovadiny. Paráda.
„Čaká ťa vrchnosť. Tak pohni zadkom a okamžite sa dotrep tam.“ Odvrkla som a odletela do siene vyzistiť rozsah škôd ktoré stihol Dárius napáchať a nestačila som sa diviť.
Pokiaľ išlo o vymýšľanie si bol Dárius zrejme majster slova.
Tu som počula že Lucifer sa pokúsil Leniel zabiť kameňom pretože ho nahnevala, inde zase že Leniel sa pokúsila zabiť Lucifera pretože sa jej nepáčili jeho krídla, za rohom sa šuškalo že Leniel a Lucifer spolu niečo majú a tá rana je výsledkom komnatových radovánok,...
Keď som prišla k najvyšším netvárili sa práve nadšene a ja som pochopila že to všetko už počuli zrejme s prvej ruky.
Rozhodla som sa oznámiť stav Leniel i všetko čo som vedela a pokúsiť sa zmierniť Luciferov trest.
„Zdravím.“ Povedala som a usmiala sa na najvyšších. „Čo chceš? ! „ Zvrieskol na mňa najvyšší a zamračil sa. „ Prišla som nahlásiť že Leniel je ošetrená a tiež všetky skutočnosti ktoré o celej veci viem“ .Odvetila som a dúfala som že to znelo dosť smelo. „Tak spusti, počúvame.“ Vyzvala ma najvyššia.
„Ako viete Leniel s Luciferom sa nevrátili práve najšťastnejšie. No rada by som podotkla že Lucifer sa do poslednej chvíle snažil Leniel chrániť a vyliečiť.
K nehode ale asi prišlo keď Leniel nemala bežnú podobu a ako viete Lucifer nezmôže nič keď nie je Leniel v svojej podobe. Čo sa týka liečiteľstva stále je napriek snahe na úrovni dva. Okrem toho i Lucifer mal zranenia pri ktorých je vlastne zázrak že bol schopný dopraviť domov oboch. Keď priletel prvé čo spravil bolo že mi doslova vrazil Leniel do náručia a šepkal nech ju ihneď vyliečim lebo on to v tejto jej podobe nedokáže. Následne na to upadol do bezvedomia a teraz si isté veci nepamätá.
Podľa mňa spravil všetko čo bolo v jeho silách aby Leniel ochránil.“
Keď som skončila videla som že najvyšší premýšľajú.
„Smiem vedieť aký trest Lucifer dostane?“
„No pôvodne sme mu chceli uťať krídla a zlikvidovať ho.“ Odvetil najvyšší.
„Ale teraz myslím že najlepším trestom bude na čas ho vykázať k temným, aspoň do času kým sa tu všetko upokojí.“ Odvetila najvyššia.
„Ale to ho zničí!“ Skríkla som.
„Nie je na výber. Nejaký trest mu dať musíme“ Odvetila najvyššia.
„Nechcelo by to skôr pochvalu že ich doniesol oboch živých?“ Namietla som načo sa na mňa najvyššia pozrela a naznačila mi nech už radšej mlčím.
„ Prepáčte asi som sa nechala uniesť. Ja už radšej pôjdem.“ Rýchlo som sa zvrtla a už ma nebolo.
Odporovať najvyšším nebol nikdy veľmi dobrý nápad. Najvyšší bol vždy veľmi prchký.
A rád metal blesky. Istý národ na zemi ho nazýval Diom a zobrazoval ho ako boha s bleskom v ruke. Hmm keby vedeli ako blízko sú ich kresby realite. Uškrnula som sa a šla som si dať čašu nektáru.
Nezostalo iba pri jednej, ten pocit bol opojný,..
Sedela som pri nektári veľmi dlho, až kým som si neuvedomila že ako liečiteľ úrovne štyri by som mala ísť skontrolovať Leniel. Už síce bola vo svojej podobe no i tak tá rana nebola veľmi pekná a stratila veľa krvi.
Neochotne som sa zdvihla, dopila poslednú čašu nektáru a odletela do komnaty Leniel.
To čo som tam však našla by som nečakala ani v najhoršom sne. Leniel tam ležala nahá a vedľa nej ležalo krásne Luciferovo telo tiež nahé.
Lucifer ležal na chrbte a objímal Leniel ktorá mu spokojne odpočívala na hrudníku. Prišla som k Luciferovi a začala ním triasť odhodlaná mu vyčistiť žalúdok.
Má šťastie že som ich našla ja a nie Dárius alebo nebodaj najvyšší. Konečne sa prebral a nechápavo na mňa zízal prečo ho budím.
Blázon.
Riadne som mu vypucovala žalúdok.
Pochopil že mám pravdu. No i tak sa nezdalo že by sa chystal s komnaty odísť.
Rezignovala som. Nech si kľudne riskuje krídla. Načo mám riskovať ja tie svoje keď ma i tak nemiluje?
S oka mi vytiekla slza. Jeho slová boli také kruté. Iste vyjasnili sme si to že tá noc bola jednorazová záležitosť, no ja som ho i napriek tomu milovala. Nedokázala som inak a teraz je tu Leniel a on ju miluje tak veľmi ako ja milujem jeho, tak veľmi ako som si želala aby ma miloval. Moje vnútro sa rozbilo na miliardu črepov. Nebola som si istá či sa mi podarí tie črepy niekedy ešte poskladať.
Z oka mi vytiekla ďalšia slza a on sa ju pokúsil zotrieť. Uhla som a radšej odišla.
Bola som si vedomá že sa nebude mať čas zbaliť tak som zaletela do jeho komnaty a zbalila všetko čo som našla. No meč a skrinku som nenašla. Bola som si istá že ich bude chcieť a preto ma ani neprekvapilo keď chcel do svojej komnaty po tom čo som mu tieto zbalené veci šmarila do ksichtu a on pochopil že už je fakt čas ísť.
Nechápala som prečo mu pomáham. No nedokázala som mu odmietnuť pomoc.
Znútra sa ozval lomoz ako keď sa niečo otvára.
Dala som mu ešte chvíľu a keď nastalo ticho, začala som netrpezlivo klopať na dvere. Najvyšší tu onedlho mohli byť a on už mal byť na ceste.
Konečne otvoril a vyšiel von.
V konečnom dôsledku mi ho bolo vlastne aj ľúto. Spravil čo mohol a i tak dostane trest.
Mlčky som ho objala, on sa nasilu usmial a odišiel.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár