Lucifer sa napriahol a udrel ma jeho silnou rukou po líci tak silno až som spadla na zem.
Ale ale princeznička nám padá.
Čo sa deje?
Hovoril hlasom v ktorom znela opitosť ako to títo tvorovia volajú a pohŕdanie.
Neverila som vlastným očiam.
Lucifer.
Vykoktala som.
Ty ma máš chrániť. Prečo to robíš?
Prečo to robím?
Zarehlil sa.
Pretože už ma nebaví počúvať tvoje príkazy ty hlúpa hus.
To že ma nazval hlúpou husou ma zabolelo, ale to že ho nebaví počúvať moje príkazy ma vytočilo. Áno aj bohovia sa vedia hnevať.
Moje príkazy?
Moje príkazy?
Ja sa k tebe chovám ako k seberovnému napriek tomu že by som sa mala chovať ako nadriadená a ty mi vravíš že ťa nebaví počúvať moje rozkazy.
Nebaví.
Odvetil Lucifer a znovu sa išiel napriahnuť aby ma udrel.
A v tom sa to stalo.
Luciferova ruka ochabla a on sa zmenil do jeho anjelskej podoby.
Jeho krídla boli teraz už priesvitné a v momente kedy to skúsil znova zmizli a Lucifer padol na zem a zaspal.
V hlave som počula otca s matkou že ich to mrzí a pošlú mi iného anjela.
Ale ja som chcela aby mu ešte dali šancu.
Si si istá? Znela otázka.
Som odvetila som.
Veľmi mi na Luciferovi záležalo.
Ľudia by možno povedali že som ho milovala.
Ale ja sama som ešte nikoho predtým nemilovala a tak som nevedela či mi na ňom iba záleží alebo je to niečo viac.
V momente kedy som sa dohodla s rodičmi narástli Luciferovi naspäť krídla.
Ale farba peria bola teraz biela.
A Lucifer nadalej spal.
Nebudila som ho, iba som tíško otvorila dvere a odišla z kutice.
Moje kroky smerovali k mlynárovi.
Požiadala som ho aby Luciferovi už nikdy viac nedával čerešňovicu.
Mlynár sa najprv dudril že čo do chlapských záležitostí sa motá žena a potom prikývol. Dúfala som len že to do rána nezabudne.
Ako sa na daľší deň ukázalo dúfala som márne.
Mlynár si ani nepamätal, alebo si nechcel pamätať že som za ním večer bola a niečo chcela. A tak keď prišiel večer znovu vytiahol karty a na stôl položil daľšiu nenačatú fľašu čerešnovice kedže včerajšiu flašu dopili včera.
Už som vedela že teraz bude zle.
Tak som sa zdvihla a odtiahla Lucifera od stola že s ním potrebujem hovoriť aby sme išli do kutice.
Lucifer hoci nerád ale vstal a išiel.
Musím uznať že v triezvom stave si ešte pamätal kto sme.
Keď sme prišli do kutice spýtal sa čo potrebujem.
Povedala som že potrebujem ísť spať a že sa bojím že ma niečo napadne.
Spýtal sa či ma má zostať celú noc strážiť.
Prikývla som.
Lucifer sa teda posadil na, pokiaľ sa to dá nazvať posteľou tak posteľ a ja som sa pre istotu uložila tak aby som mu ležala na nohách a on nemohol vstať a ísť hrať karty a piť čerešnovicu.
Zavrela som oči a snažila sa tváriť že spím ale nezaspať.
Luciferove zmysly už boli asi tým častým popíjaním čerešnovice asi natoľko otupené že nezaregistroval že spánok iba predstieram.
A zakaždým keď už si myslel že tvrdo spím a pokúsil sa mi zložiť telo z jeho nôh som sa pomrvila a zamrnčala, tak čakal daľej.
Takto som to robila do tretej ráno kedy som vedela že mlynár už bude spať a fľašu bude mať zamknutú a kľúč schovaný neviem kde.
Ked som sa už nemrvila ani nemrnčala Lucifer ma jemne zdvihol a položil na postel.
Potom som počula vrznutie dverí.
Neviem koľko bolo hodín a ani ma to netrápilo keď som znovu počula vrnúť dvere.
Posteľ zavŕzgala a ja som pocítila pach čerešnovice.
Kde ju vyhrabal?
Pomyslela som si a otvorila oči.
Všade bola tma len Luciferovo biele perie žiarilo do noci.
Chcela som sa niečo spýtať ale mlčala som.
Lucifer sa nahol a dal mi pusu na líce.
Potom ma objal.
Prišlo mi to ako lúčenie.
Princezná. Ja, ja viem že som Vám včera ublížil.
Jeho hlas znel triezvo a plačlivo.
Ale nepamätám si presne čo sa stalo.
Iba tú bolesť vo vašich očiach a strach keď som prišiel o krídla.
Neviem prečo ich mám ale zrejme je to vaša práca.
Ďakujem.
Ale máš už iba túto jednu šancu Lucifer.
Už nikdy sa nedotkneš čerešnovice.
Sľubujem princezná.
A ani nebudeš hrať karty.
Lucifer sa zatváril smutne lebo karty ho skutočne bavili, ale prikývol.
Sľubujem.
Natiahla som sa a objala ho hladiac mu biele krídla.
Lucifer sa zachvel.
Jeho krídla boli jemné a on nebol zvknutý že by mu ich niekto hladil.
Ale musel uznať že to bol príjemný pocit.
Lucifer sa trošku odtiahol a zadíval sa na mňa.
Potom sa pomaly priblížil a pobozkal ma.
Tentokrát na ústa.
V tej chvíli sme boli tu aj neboli tu.
Bolo to akoby sme sa znovu vrátili na kraj sveta a našli miesto kde nikoho nie je.
Bolo to všetko nové.
A musela som uznať že Lucifer v anjelskej podobe vyzeral lepšie ako v tej ludskej.
Vychutnávala som jeho prítomnosť hoci som cítila že toto by sme asi robiť nemali. Ale v tej chvíli mi na ničom nezáležalo.
Existovali sme len ja a Lucifer.
Ráno prišlo veľmi skoro a ani ja ani Lucifer sme vďaka včerajšku neboli ani zdaľeka svieži a vyspatý.
Pozrela som sa von oknom.
Ten pohľad čo som uvidela mi dal novú nádej.
Za oknami sa totižto prestal belieť sneh a vykuklo celkom pekné slnko(naša žiarovka ako to nazývame).
Mlčky som zobudila Lucifera a ukázala mu výhľad vonku.
Pochopil.
Bol čas opustiť mlynára a jeho rodinu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár