My bohovia svetla sme na kraj sputili svetlo a umožnili bohom temnoty odpočívať, tak ako to oni umožnili nám,kohút kikiríkal a mlynár prišiel ráno s tým istým pozdravom ako včera.
Ale dnes už som sa Lucifera pýtala či tu chce ešte zostať.
Súhlasil,ale iba pod tou podmienkou že mlynár prihodí aj nejaké drobné pretože bez peňazí nemôžme pokračovať v ceste.
Mlynár súhlasil a tak sme sa vydali na raňajky.
Dnes boli k raňajkám vajíčka, chlieb a mätový čaj.
Mlynárka vyhlásila že mätový čaj majú iba v nedelu hoci mäty je dosť.
Nechápala som a taksom sa spýtala prečo je tomu tak.
Mlynárka odvetila že ak by zvykla deti na mätový čaj každý deň, boli by príliš rozmaznané pre mlynársky život.
Prikývla som hoci som stále nechápala, ale už som sa nepýtala.
Lucifer sa tváril stále namrzene, hoci už menej ako včera.
Asi mu ten ich chlieb naozaj nechutí.
Uškrnula som sa.
Potom mlynár vyzval lucifera aby sa vydali do mlynice a ja som znovu zostala s mlynárkou a dúfala že dnes sa prať nebude.
Márne.
Zdalo sa že mlynárka je veľmi čistotná osoba, čo sa mi v nasledujúcom období čo sme zotrvali v mlyne aj potvrdilo.
Ale to už predbieham.
Takže späť k dnešnému dňu.
Znovu som s mlynárkou varila a prala a potom sme sa vydali na pole.
Keď zvony odbili prvýkrát vrátili sme sa dnu a aj mlynár s Luciferom a deťmi sa vrátili, všetci sa umyli a šlo sa na omšu.
Títo ľudia boli pobožný, aj keď na moju lútosť v kostole hlásali vieru v iných bohov a nie v nás či bohov temnoty.
Nebolo to až také dôležité, ale predsa.
Keď kňaz zbadal môj pohľad usmial sa a potom na mňa žmurkol.
Keď to isté spravil pri Luciferovi zistila som že nás odhalil.
Znovu som na neho pozrela pohľadom ktorý hovoril aby nás neprezradil a on vyhovel, ale neprestával sa usmievať.
Keď sme odišli s toho kostola bola som rada, aj keď neistá. Čo ak nás predsa prezradí?
S luciferom sme zaostali za mlynárkou a ich detmi.
Lucifer sa ma spýtal čo s tým chcem robiť.
Nič. odvetila som. Ak nás prezradí pôjdeme jednoducho daľej alebo sa k tvojmu potešeniu vrátime na kraj sveta aby si si konečne mohol dať dobrý chlieb.
Vy ste si to všimli princezná?
A kto by si to nevšimol?
Snád len mlynár a jeho rodina.
Ale bohyňu neoklameš môj milý Lucifer.
Máte pravdu princezná ospravedlňujem sa.
Ako dlho chcte zostať v mlyne princezná ak sa smiem spýtať.
Neviem koľko drobných treba aby sme mohli pokračovať v púti.
Možno ešte päť rán.
Ale princezná naša vláda končí a zachíľu príde obdobie vlády bohov temna.
V ich lejakoch,víchriciach a zime sa nám bude cestovať veľmi zle.
Buď pokračujme v ceste hneď alebo zostanme kým zasa nepríde obdobie Vašej vlády.
Máš pravdu Lucifer.
Tak zostávame?
Bude to rozumnejšie princezná.
Aj keď nemôžem povedať že by ma to tešilo.
Ten mlynár mi raz zoderie tými mechmi krídla.
A čím je anjel bez krídel?
A ja čo mám hovoriť Lucifer.
Mlynárka tuším každý deň perie.
Zachvíľu stratím cit v prstoch.
Ale asi nemáme veľmi na výber že?
Listy už pomaly žltnú.
Musíme niekde prečkať obdobie vlády temných a mlynár je celkom milý že nás u seba necháva.Asi by sme sa ho mali spýtať či môžme zostať cez obdobie tamných u neho.
Súhlasím princezná.
A spýtam sa ja či Vy?
Ty.
Zdá sa že tu má muž hlavné slovo.
Vyzerá to tak. Povzdychol Lucifer.
Dobre tak sa ho opýtam ja.
Hej vy dvaja vzadu. ak chcete stihnúť obed mali by ste si švihnúť.
Zakričal na nás najstarší syn Eddie.
Už ideme zakričala som naspäť a štuchla do Lucifera aby si tiež švihol.
Netváril sa nadšene ale pridal do kroku.
Tento anjel sa usmieval asi len pri lietaní pomyslela som si.
Konečne sme dorazili do mlyna.
Umyli sa a usadli k stolu.
Mlynárka nasvervírovala naše doobedné úsilie ktoré sa skladalo áno zasa zo zemiakov, avšak tentoraz v polievke, kurata a ryže.
Netušila som kde tu vzali ryžu ale bolo mi to fuk.Bola dobrá.
Keď sme dojedli Lucifer sa spýtal mlynára či by sme tu mohli zostať cez vládu bohov temna.
Mlynár nebol síce nadšení že bude mať dalšie hladné krky v dome, ale povedal že pomocníkov potrebuje,hoci nie cez zimu, ale aj tak súhlasil a hneď aj vytiahol nejakú flašku s čírou tekutinou.
Lucifer ani ja sme netušili o čo ide.
Mlynárka vytiahla akési malé poháriky ale len štyri.
Čudovala som sa prečo len štyri ale nepýtala som sa.
Mlynár nalial a zdvihol pohár.
Ja s Luciferom sme spravili to isté a potom nám každému do pohárika drcol a obrátil pohárik do seba.
Lucifer ho napodobnil a začal sa dusiť.
Zľakla som sa, ale mlynár ho len pobúchal po chrbte a zasmial sa.
Ejha.Zabudol som povedať že naša čerešnovica je silná a vychýrená široko daľeko.
Pomaličky som ovoňala tekutinu v poháriku.
Naozaj voňala ako čeršňa.
Chlipla som si.
Bolo to dobré a tak som ju tiež hneď vypila.
Nato mlynár nalial znovu .Vraj zvyk.
Obaja sme s Luciferom vypili teraz už naraz.
Potom mlynár vyhlásil že kedže sme ich pálenku pili prvýkrát a je nedeľa neskaj už nič robiť nebudeme.
Celkom som sa potešila a spolu s Luciferom sa pobrala do stodoly spať.
Bolo len poobedie no my sme zaspali akoby nás zarezal.
V tej chvíli by nás nezobudili ani bohovia temna s tou najsilnejšou víchricou.
Keď som sa prebudila nevedela som či sa mám smiať alebo plakať.
Všetko ma bolelo a točila sa mi hlava.
A teraz som nevedela či tie poháriky boli naozaj len dva.
Ako mlynár vravel naozaj bola silná.
Aj Lucifer sa zdal nejaký vyriadený, pretože nespal vo svojej ludskej podobe ale v anjelskej, a čierne perie na krídlach mal akési sivé.
Pokúšala som sa ho prebudiť pretože začínalo svitať a ochvílu tu bude mlynár a nesmie ho takto vidieť ale moc sa mi to nedarilo.
Nakoniec čosi zamrmlal a premenil sa do svojej ľudskej podoby.
Naštastie,pretože asi sekundu na to prišiel mlynár.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
28. 5.mája 2011 11:21
hehe, anjeli a čerešňa ...predstavujem si toto celé dielko ako divadelné al. niekedy aj ako bábkové predstavenie
Napíš svoj komentár