Narodila som sa totižto v čase kedy obyčajný smrteľníci čas a deň ešte veľmi nevnímali.
Vedeli že keď je svetlo tak ich menej často napadajú šelmy ktoré vtedy väčšinou spia. A ked svetlo nie je tak vychádzajú na lov a stáva sa že niektorí z nich im padne za obeť.
Ale my sme tu boli dávno predtým než sa tento druh vyvinul.
My a oni.
My sme tvorili svetlo, teplo, dážď,a jemný vánok.
Oni tvorili tmu,zimu,lejak a víchricu.
Dopĺňali sme sa.
Voľakedy.
Príbeh ktorý vám chcem rozprávať je práve s týchto čias.
Je to môj osobný príbeh na sklonku môjho teraz už smrteľného života.
Takže ako som už vravela narodila som sa vo veľmi dávnych dobách mojim rodičom bohyňi vánku a bohovi dažďa.
Rodičia boli nadšení a hneď ku mne privolali bohyňu radkyňu.
Tak čím bude vládnuť? spýtal sa môj otec.
Mohlo by to byť svetlo navrhla mama.
Má také krásne oči a úsmev a je taká svetlá ako svetlo.
Radkyňa sa na mňa pozrela a potom zosmutnela.
Tak čo to bude?
Pýtali sa mama aj otec netrpezlivo.
Aby sme ju mohli dať do správneho učenia.
Radkyňa len zvesila hlavu.
Toto dieťa bude mať veľmi dlhý a tŕnitý život.
Bude vládnuť všetkým a ničím.
Všetkým a ničomu.
Rodičia nechápali ale Radkyňa odmietla viac povedať a odišla.
Postupne som rástla a kedže rodičia sa viac od Radkyňe nedozvedeli učili ma všetci majstri ktorí boli k dispozícii.
A každý z nich bol uchvátený pretože aj ked som nebola vo všetkom génius, darilo sa mi byť aspoň medzi tými lepšími. Vo všetkom.
No asi nič výnimočné.Ale kedže u nás na kraji sveta každý ovládal len jednu vec tak to výnimočné bolo.
Ale mňa to veľmi nezaujímalo.
Bola som veľmi mladá a to čo ma trápilo viac bolo to že som bola najmladšia.
Stále som chodila a pýtala sa všetkých bohýň a bohov kedy sa tu objaví aj niekto mladší ako ja.
Ale žiaľ ako sa ukázalo bola som poslednou.
Bohovia a bohyňe si ma hýčkali ale ja som chcela niekoho na hranie a aby nebola všetka pozornosť kraja sveta nalepená na mne.
Ale čo už sa dá robiť že?
Tak som si vždy len naštvaná sadla a pozorovala svet ako sa mení a ako prichádzajú a odchádzajú niektoré druhy.
Bolo to zábavné ale len na chvíľu.
Potom sa objavili prví ľudia.
Boli vcelku zaujímavý.
Vyzerali ešte tak trochu ako ich predchodcovia opice, ale už mali menej srsti,vyzerali vzpriamenejšie a väčšie,začali uchopovať predmety a aj niečo nimi robiť.
Začala som ich z zvedavosti pozorovať častejšie.
Nevyvíjali sa tak rýchlo ale bolo ich čoraz viac a stále vyzerali dokonalejšie.
Začínala som mať pocit že sa nám začínajú podobať a premkol ma strach čo keď raz budú lepší ako my a preberú naše úlohy?
Mama videla že ma čosi trápi a tak sa pýtala čo.
Keď som jej to povedala, odvetila že potrvá ešte veľmi dlho kým sa dokážu vvinúť tak aby nám boli čo len trochu rovný a že sa nemám ničoho báť.
Tak som to pustila z hlavy ale aj tak som ich z času na čas pozorovala.
A bolo vcelku smiešne ked nám priradovali rozne mená a nosili dary raz aby bolo sucho a ked sme im vyhoveli aby zas začal opršať, najprv aby nefučalo potom sa bohovi tepla stažovali že je moc teplo a že vetrík nezafúka.
Bol to večne nespokojný druh.
Rozhodla som sa ísť ich preskúmať bližšie.
Požiť si chvíľku medzi nimi.
Rodičia s tým nesúhlasili ale nakoniec som ich presvedčila s tým že si zo sebou vezmem lucifera ako strážcu.
A tak sme sa ľudia by v tej dobe povedali roku pána bla bla.
Ale my sme mali iný čas ako oni takže poviem proste len že sme sa vydali na cestu.
Mala som vtedy našich 15 a po ich asi 1000 rokov,alebo viac?
Ľudia žil itak krátko svoje životy.
Ja a lucifer sme sa teda vybrali na cestu.
Keď sme dorazili na začiatok ich sveta dohodli sme sa že budeme hrať brata a sestru a vykročili sme do najbližšieho mesta po kamennej ceste.
Vzduch voňal kvetmi a bazou.
Na poliach sa vlnilo obilie.
Kamenná cesta za chvílu zmizla a pri poliach pri rieke sa objavil starý mlyn.
Oni už spúštali tmu tak sme sa rozhodli zostať a pokračovať v ceste keď sa rozodní.
Mlynár, jeho žena a päť detí bolo veľmi milých a poskytlo nám ospravedlnujúc sa že nič lepšieho nemajú noclah v stajni.
V stajni mali len dve kravky a zazimovanie pre zopár sliepok.
Nič moc ale seno bolo voňavé a tak som o chvíľu zaspala.
Lucifer zrejme tiež pretože som začula tlmený chrapot.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
27. 5.mája 2011 20:13
ach, tieto nedokončené príbehy... ale dobre to bolo, čakám čo sa bude diať ďalej ak bude nečo ďalej
Napíš svoj komentár