Puzzle

Život mi pripomína viacero krabíc puzzlí na jednej kope.
Neviete čo máte skladať,pretože už sa dieliky pomiešali.
No stále veríte že nájdete tie správne ktoré zapadnú do seba, že z nich dačo poskladáte.
Dieliky sa rozpadajú, strácajú, iné zas nájdete niekde pod stolom.
Potom zistíte že niektoré vám nepasujú, tak ich zahodíte.
Neskôr zistíte že potrebné boli a tie čo máte sú zbytočné.

Rovnako ako ľudia.Nechcete veriť tým ktorým na vás záleží a radi trávite čas s ľudmi ktorým ako neskôr zistíte na vás nezáleží a nikdy nezáležalo. Nechávate odísť ľudí ktorý chcú byť s vami a chcete byť s tými ktorý nechajú odísť vás bez mrknutia oka.

Z ľudí sa vytráca úsmev, zostáva len faloš, maska.

V poslednej dobe stále hľadám dôvod prečo skladať moje puzzle.
Prečo ich radšej všetky nezmietnuť zo stola a odísť.

No búrke vždy vyjde slnko a ja si poviem že ešte nie je čas že ešte jeden pokus.
Snáď ich raz konečne poskladám a život začne dávať zmysel.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu