Zakalené pohľady ako črepiny opakovaných príchodov
Podozrievavé okamihy márnivosti a krása toho magického zajatia
Odhodlaná dokončiť letokruhy dozretého žiaľu
A každý pád Tvojich úst do jeho drsných dlaní,
núti ťa rozmýšlať o veciach ktoré nepristanú Tvojej tvári.....
Krvavé odhodlanie ženie ťa k múru istoty
Mám
Nemám
Chcem
Nechcem
...a v každom vzdychu neresti cítiš ako sa zahrýza do Teba
O polnoci sediac vo vlaku
Strhnutá davom
Prikrytá súmrakom divokých šarlátových vlasov
Sedíš a opieraš sa o svojho priateľa
V kupé krvavej prítomnosti
Tam pochovávaš svoje túžby po láske...
po tichu...
Báseň
Komentuj
8 komentov k blogu
1
kemuro
4. 6.júna 2008 15:33
FRENETIKO
2
zase blog ktorý vo mne vyvolal istú dávku nevysvetliteľnej melanchólie....
5
Asi napravím chybu a prečítam si aj zvyšné blogy...mám rada, keď vo mne slová vyvolávajú pocity
6
Ach jo...zasa som raz niečo nepochopil...
Ale ja nechápem 90% básňam ...ale napísané je to krásne
Ale ja nechápem 90% básňam ...ale napísané je to krásne
Napíš svoj komentár