MOJ PRENATÁLNY ŽIVOT,STOKA FIALOVÉHO HNUSU A BONUS PRE MOJU MALU BODKOVANICU L55...

...TEXTARIK...chceš odo mna zabavný blog plný vtipu a humoru a k tomu ešte aj kvalitu s.r.o SARAH WINTEFLOVERU..............Hmmmm

...lenže nezabúdaj na moj prenatálny život,zanechal na mne stopy,
ten komu môžem zato poďakovať každý deň upadá do čoraz väčšej stoky...

Hmmmm...
Dnes som sa vrátila z chaty plná energie,červenej nálady,nákazlivého smiechu,voľná,nespútaná s chuťou vyobjímať každého a odovzdať z môjho červeného JA....lenže to som ešte netušila,čo všetko ma doma čaká....ten príval randálu a ialovej tiesne akoby nebola ani JAR,ale prichádzala JESEN...
...Hlboké inspírium...
...Hlboké expírium....
Rátam radšej pomaly-nie do 10 ako je u mňa zvykom,ale do 30...
bohužial to nezaberá a ja precitám a zisťujem,že počujem zbesilý krik,vrieskanie,tak hlasné a nechutne fialové...až sa bojím seba samej...svojho hlasu...
...svojho ohlasu...
...svojej reakcie..
...svojej existencie..zatváram dvere za tým hnusom a pijúc kavu,
dnes už tretiu v poradí,ropzmyšľam a vraciam sa k zajtrajšku,k mojej nečakanej zvanej-nepozvanej návšteve...policajnej...

Hmmmm...
Vykradli mi chatu,poviete si no a čo?...ale tento rok je to už 4-tý krát,serem na to.že mi zoberú potraviny,alkohol,oblečenie,obľúbené kanady,ale keď mi rozdrbú okenicu a zdevastuju celý rám vchodových dverí-tak to fakt naserie!!!ešte raz a možem to celé meniť,veď čo
ELIZKA je v plnke,tá si to môže dovoliť
Hmmmm...
Takže retrospektívne som si vypila s ujkami policajtmi kávičku,aká som príjemná žena -milé od nich a ako zachraňovali susedku,ktorúchcel nezbedný sused pretiahnuť sekerou po hlave a plno inych zaujímavých krimi-príbehov ...
Hmmmm...
Teraz ležím na posteli,mokré vlasy,župan,postel,všetko sa to do seba vpíja a mne začína byť zima...POTREBOVALA BY SOM OBJATIE!...
také milé,slnečné,oranžové,srdečné...
Hmmmm...
zdívaham sa z postele,fénujem vlasy,hádžem na seba rifle oranžové tričko ako armádu spásy...ešte alternatíva do uší,aby som bola IN...
strácam sa v tomto svete s davom šedivým...na očiach čierne okuliare,
veď nikto nemusí pozerať do okien mojej duše...také milé klišé...
Hmmmm...
všetky parkové lavičky sú prázdne,opustené,rozmýšlam,ktorej urobím radosť aby ma objala,ale žiadna ma nezaujala...moje nohy ďalej kráčajú a hľadajú krajší den...hladajú odvahu,kedy za tebou prídem...













...A NECHÁME SA OBJÍMAŤ TOU SPRÁVNOU PARKOVOU LAVIČKOU L...


V sobotu,ked som tak sedela pod krasnou rozkvitnutou čerešňou spomenula som si na teba ty bokovanica jedna ....liezla si mi po ruke aj s tvojimi deťmi ....tak tu máš bonus ty malé L55

Tieto verše našla som Ti v rose,boli tam len tak pohodené
ako deti bosé...
Májová čerešna je ako nevesta z dreva jej biela vôňa mi
vždy podlomí kolená...

Mám sladko v ústach,rukami objímam jej kmeň,šepkám jej slová,
ktoré nikdy nikomu nepoviem...
Všade je sladko.
Lietajú včely.
Každý kvet opelia,len ten môj nechceli...

Do srdca mi kráčajú slová,cítim ich teplý dych,milujem

tú chvílu,keď všetko môžme a nemusíme nič.
Lampa v okne osvetľujúca KARPATY.
Oblok je zastretý.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu