Niekde v diaľke počula som baladický hlas.
Doznievajúca dravá bolesť a smiech ústami detských vzbúrencov.
Ponorená do svojho deja vošla som do izby bez čísla a bez mena.....
Usmiala som sa do ticha bielych lupeňov starej tapisérie a snažila zabudnúť na moje zvrátené myšlienky predchádzajúcich udalostí...
Končekmi prstov som prechádzala po stenách izby a nechala tie biele lupene vnárať do ticha mojich rúk.
Cítila som sa šťastná,plná energie,cítiac na sebe všetky tie tváre,
osudy,príbehy,bozky a výkriky,ktoré kedy táto izba zažila.
Vzduchom v miestnosti levitovali bledomodré motýle a hodvábnymi kridlami milovali ovzdušie ťaživej chvíle.
Zrazu som sa začala chvieť,miestnosť sa začala zužovať a na mňa dopadla depresia v tých najrozličnejších polohách otočených priamo ku mne do tváre...
Vyzeralo to desivo a absurdne...
Na okamih som zazrela v okne mladú krásnu ženu,kúsok jej úsmevu,
ženu s nádejou,že naučí sa levitovať,alebo ju zachytí ruka anjela...
Väčšinou sa však nestáva ani jedna alternatíva.
Neskôr som sa dozvedela,že to bola učiteľka zo slobodomurárskej rodiny,kde bolo milovanie takou samozrejmosťou ako týranie nevinných.
Vkročila som hlbšie do izby aj napriek tomu,že všetko čo sa stane ovplyvní moju budúcnosť a nedovolí nikdy zabudnúť.
Strácam sa v lupeňoch bielej tapisérie,ťažkom vzduchu izby bez čísla a bez mena...nemenná a bezcenná...
Strácam sa v milovaní medzi bdením a snením 5-krát do súmraku,každý deň o tomto čase...
STRÁCAM SA V TEBE...POD HORIZONTOM NEMRAVNOSTÍ...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
grietusha
19. 5.mája 2008 16:21
elixír zmenšenia tam nikto nenechal?
4
nemozem si pomoct, ale milujem tvoje metafory ... staci aby si chytila do prstov slova ako kus papiera ... a o chvilku ti na dlani spociva maly papierovy zazrak v najrozlicnejsich formach a podobach ...
Usmiala som sa do ticha bielych lupeňov starej tapisérie a snažila zabudnúť na moje zvrátené myšlienky predchádzajúcich udalostí...
Vzduchom v miestnosti levitovali bledomodré motýle a hodvábnymi kridlami milovali ovzdušie ťaživej chvíle.
Krasne ... a na margo komentu, je na najlepsej ceste za hviezdickou birdzu
Usmiala som sa do ticha bielych lupeňov starej tapisérie a snažila zabudnúť na moje zvrátené myšlienky predchádzajúcich udalostí...
Vzduchom v miestnosti levitovali bledomodré motýle a hodvábnymi kridlami milovali ovzdušie ťaživej chvíle.
Krasne ... a na margo komentu, je na najlepsej ceste za hviezdickou birdzu
Napíš svoj komentár