Sám BIG sa u mna zastavil a sucho oznámil,že nastal čas.........

V jeden večer sa zjavil u mňa sám BIG osobne a sucho svojim sposobom oznámil,že nastal čas...
100-krát som si vzdychla,nevyspatá,unavená,psychicky a fyzicky totálne na dne.
S posledných síl som chcela povedať niečo v zmysle či je to naozaj nutné,ale keď príde za vami sám BIG osobne jednoducho nemáte šancu a
také niečo ako argument ženy preňho znamená asi toľko čo kardiopatia pre padlého vojaka.
Som hlupaňa.
Kdesi v mojom vnútri kričí moja osoba,chvejúci sa vášnivý reťazec priesvitnej DNA a ja som bezmocná......

Vieščo by som našla v slovníku pod pojmom posledné štádium smradu?
...prebodol ma očami temnejšími ako samotná ruka diabla a sucho zareval....svoju fotku!...mysliac,že srší vtipom hodil na stol revolver a zberal sa na odchod.

Naozaj naposledy,myslím to vážne!!!...no moj krik však možno zaznamenali špinavé steny zatuchnutej dávno nefungujúcej továrne.
Vzdala som to.
Továreň o tomto čase bola bola vlhká a ponurá.
Nenávidím túto prácu.
Výťah sa blížil k mínus 3-tiemu podlažiu a moje myšlienky rozhodené v hlave smerovali iba k jednej veci.

Krutá realita ma však vrátila na 5-te poschodie a do očí chrstla farbu pachu,áno pachu,ach ten odporný smrad jeden-toto mi zaplatí!
Ťažkým krokom som si drala cestu zvierajúc revolver v ruke.
Zastala som pred dverami a moj tep divoko elektrizoval ako včerajšia búrka a spaloval moju snedú pokožku.

Otvorila som dvere a na chvílu som mala pocit že som vkročila do do vákua zlomyseľnosti,no kdesi z hlbky miestnosti podišiel ku mne chlapík blížiac sa v tých najrôznejšich podobách.
Vkročila som do izby a nebudem vas klamať,dostala som strach.
Naše pohľady sa na pár sekúnd preťali a ja som mala chuť vracať.
Bol celý v bielom a vysušený ako benátsky vejár.

Zamkni!..zavrčal.

Mysľou mi blúdil nový život,teplý,nadherný,medový a moja snaha splniť úlohu vymizla.
Položila som na stol zbraň,zamkla dvere a podišla k nemu.

...O 20 MINÚT NESKOR...

Vyšla som z miestnosti zmätená,cítiac ako sa na mňavšetko rúti,bledšia ako Rusalka,za cenu slobody a všetkého čo som si doposiaľ na sebe vážila bolo v nenávratne.
Vo vrecku mám 100 000 a ešte zjazvenú dušu a mokré zelené oči.
Ja viem,že vy by ste to nikdy neurobili za žiadne peniaze sveta,
ale chvalabohu nikto nikdy sa z vas nikdy nedozvie,čo sa v tej miestnosti naozaj odohralo......

Opretá chrbtom o dvere som pootvorila oči a moj strach vystriedal hnus,hnus zo života.
Slnecné reťazce mi šteklili tvár a ja som cítila život ako nikdy predtým.
V ten istý večer som ťa oklamala...
Nie neklamala...
Bol to len úsmev nekonečnej nostalgie...

Zrazu som ležala na zemi a sám BIG nado mnou stál a skláňal svoju tvár,prechádzal rukami po mojom tele,zastavil sa pri perách,vtlačil vzdušný bozk a rukami prekryl tie mokré zelené oči.....

Uprostred absurdného večera šepkal slová o láske a plakal,a ja som tuhla pod jeho dotykmi,tichom špinavej chodby a tvoje oči hoci patriace iným mužom ma budú prenasledovať stále,krásne a dokonalé.

V ten den som umrela spolu s tužbou a tajomstvom nového,teplého,medového života......

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu