a nezaujímam vás.
Nezaujíma vás vôbec, čo spájalo nás?
Som preč
ale duchom neprítomná
už inú máme reč
ktorej rozumieť nie som schopná
pretože to vy ste odišli...
prázdna stojím v priestore,
čo predtým boli domovské prestoje
a spomienky mi ostali
Neodišli..
prišli a ostali ako to jediné, čo mám.
Už sa o vás neopieram.
Stojím zas na jednej nohe.
Aj keď zas sú moje slová len strohé
o to väčšia bolesť zviera mi hruď
mám pocit, že sa nemôžem nadýchnuť.
A ten čas, čo tak rýchly sa zdá
u neletí a zastáva.
Cez ruky mi len prevesená ostáva
biela, mierna, prosebná zástava.
a tak áno...
ja prosím vás,
nenechávajte ma na pospas
lebo utopím sa v sebe
je to ľahké bez vašich vnútorných krás.
Odišiel mi jas..
a už viem opäť len vystrieť ruku moju mdlú
v tejto dobe, keď pociťujem hmlu...
stávam sa obeťou más...
prosím, vráťte sa mi zas
prosím, nech zaujímam vás.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár