Vystupujem z autobusu po neuveriteľne dlhej a nepohodlnej noci plnej očakávania a na tvár mi dopadajú prvé ranné lúče horúceho talianskeho slnka. Nadýchnem sa a zrazu zacítim tu známu vôňu vlhkého slaného vzduchu a zaleje ma príjemný pocit. Konečne po dvanástich mesiacoch som opäť tu a viem že ma čaká celých desať dní oddychu a zábavy, na ktorú čakám cely rok.
Nestihnem sa ani vybaliť a musím sa isť pozrieť čo sa tu za rok zmenilo. Nohy sa mi zaboria do žeravého piesku a pred sebou nevidím nič len farebné slnečníky a more ktoré akoby ani nikde nekončilo. Iba niekde v diaľke sa črtajú biele plachty plachetníc ktoré pokojne plávajú po hladine a kolíšu sa na vlnách. V plytkej vode pri brehu sa hrajú deti, stavajú hrady z piesku a zdobia ich drobnými mušľami pravé vyplavenými pokojnými vlnami, ktoré sa plynule kolíšu na hladine. Ani hlasné rozhovory ľudí a džavot detí nemôže prekričať špliechanie vody narážajúcej do skál.
Každý večer sa krajina zahalí do tmavého závoja noci a romantické uličky sú osvetlené len zlatistým svetlom pouličných lámp. V každej takejto uličke je pár malých útulných reštaurácii ktoré priam pozývajú človeka na prijemne posedenie pri pravom talianskom kapučíne voňajúcom vanilkou a škoricou. Kúsok ďalej zase jasne žiariacimi neónovými nápismi láka zákazníkov cukráreň a ponúka najrôznejšie druhy vynikajúcej talianskej zmrzliny. Chladný morsky vzduch sa mieša s vôňami tradičných talianskych jedál a príjemne človeka chladí na slnkom spálenej tvári.
V pokojnej morskej vode sa odrážajú svetlá lámp a žiaria takmer tak jasne ako milióny hviezd na oblohe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulka3112
12. 9.sept. 2008 11:14
...pekne opísané . Veru išla by som ešte niekam k moru. A v Taliansku som tiež ešte nebola .
Napíš svoj komentár