Biela priepasť prehlboká medzi skalou, každá láska vtne do oka päsťou malou? Biele stromy, veľké, vážne v snežnom rade, či to končia všetky vášne v krutej zrade? Husté lesy kosodrevia blízko mračien, za divokým vaším žitím dušou lačniem! Smelé víchry, nehrajte sa s tmavým lesom, čakám vás ja štyri noci nad útesom. Hej, čakám vás, pošlite mi oblak sivý, čo by sa naň oči moje zavesili. Ťažkým žiaľom oči moje vyhlodané, oblak sivý, mäkko polož v Božie dlane. Autor: Máša Haľamová Pretože sa mi strašne páči!! Blog 7 0 0 0 0 Komentuj