8. Anka už po tretí krát v tento deň vstúpi do 4. A. Navonok prišla za kamarátkou, ale v skutočnosti dúfa, že uvidí a možno sa aj porozpráva s Ním – objektom svojich túžob. Nevšimne si, že na dlážke je rozliata voda.
Anka kráča k dverám triedy a je napnutá od nervozity. Srdce jej začína tĺcť silnejšie každým jéj váhavým krokom. Myšlienky jej neusporiadane blúdia hlavou. Prežíva dokonalý chaos tela a duše. Pomaly pokladá ruku na kľučku, neisto ju stláča a otvára dvere.
Má pocit ako by bol ten moment vystrihnutý z nejakého lacného filmu. Sekunda trvala minútu, aspoň ona to tak vnímala.
Svetlo z triedy ju náhle oslepilo. Prižmúrila oči a snažila sa nechať si zvyknúť oči na to prostredie. Urobila dva váhavé kroky a to spečatilo jej osud v tej triede. Ani nestihla nič povedať a v tom okamihu sa jej nohy vyšmykli a vyleteli do vzduchu ako v nejakej trápnej komédii. Za sekundu jej napadlo toľko myšlienok ako ešte nikdy v živote. Kým dopadla stihla si vynadať. Na čo si sem išla. Toto si potrebovala strápniť sa pred ním a celou jeho triedou? Bože prosím nech nie je v triede! Nech nie je v triede! Mala som sa dívať pod nohy. Kde som mala oči? Dúfam, že upadnem do bezvedomia aby som nemusela prežiť tú trápnu situáciu. Každý by ma ľutoval a nie sa mi posmieval. A ďalšie kvantum nesúrodých chaotických myšlienok.
V tej sekunde dopadla na chrbát a buchla si hlavu. Ťažko sa jej dýchalo. Bolelo ju celé telo.
Neomdlela tak ako si želala, musela ten výsmech počuť, prežiť to, vsiaknuť ho do každej bunky tela. Dokonale sa ponížila. Chcelo sa jej plakať, ale to by len znásobilo tú potupu. Vydrží to. Vstane a odkráča. Nebude ich počúvať ani vnímať, obrní sa.
Chcela sa už konečne zdvihnúť z tej hnusnej zákernej dlážky keď si uvedomila, že si k nej niekto kľakol a prihovára sa jej.
„Preboha dievča si v poriadku?“ vystrašene sa jej spytoval.
Mala pocit, že sa jej sníva. Možno skutočne upadla do bezvedomia a podvedomie jej poskytlo jeho hlas ako teplé útočisko. Krásny melodický súzvuk tónov. Za toto milovala svoju fantáziu, dokázala si bezchybne predstaviť jeho hlas, vôňu aj osobu.
Niekto ňou rýchlo zatriasol a tak pretrhol jej snenie.
„Haló, počuješ ma?“ zvyšoval hlas.
Preboha veď mne sa nesníva. On tu naozaj je.
Ešte stále mala zavreté oči ale cítila jeho ruku na svojom predlaktí.
Okamžite otvorila oči. Naskytol sa jej prekrásny pohľad do jeho hlbokých karamelových očí. Skláňal sa nad ňou a hľadel na ňu. Mal dokonalé črty tváre. Krásne plné pery, bezchybne vyrezávané. Široké lícne kosti, ktoré jeho tvári dodávali mužský výraz. Opakom boli jeho veľké chlapčenské oči do ktorých práve hľadela. Mali nezvyčajnú farbu a hĺbku. Tie dávali jeho tvári detskosť.
Hľadel na ňu a čakal na jej reakciu. Bože povedz už niečo Anna, bude si myslieť, že si si tým pádom poškodila mozog alebo, že si nemá.
„Som v poriadku, ďakujem.“ Zatriasla hlavou a snažila sa postaviť na nohy. Potrebovala čo najskôr vypadnúť z tej triedy. Stál oproti nej a nič nepovedal. Rozhodla sa.
„Ospravedlňujem sa a ďakujem. Musím ísť.“ Rozlúčila sa s ním. A bez rozmýšľania čo najrýchlejšie to dokázala odkráčala z tej „miestnosti hanby“.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@najivna nie určite nechodím Ale vtipná náhoda No ja som to poňala takto, kedže tam je písané, že je "jéj objektom túžob" tak ma hneď napadol takýto postup(hrdinský)
Napíš svoj komentár
ale ja som z neho urobila kokota co sa jej rehotal a neznasal ju