-„Sekundu, hneď ti jeden donesiem.“ Povedal som kráčajúc ku skrini. Vytiahol som čistý flanelový uterák a kráčal ku dverám spoza ktorých ešte stále vykukávala.
-„Páči sa.“ Podal som jej ho cez škáru vo dverách. Natiahla po ňom nahú hudú rúčku. Mal som chuť chytiť ju za ňu a vtiahnuť ju do svojho náručia.
Zavrela dvere. Sadol som si na bok postele a čakal.
Len tak som tam sedel a uvažoval nad všetkým. Skryl som si tvár do dlaní. Veľmi ma mrzela myšlienka na to že je Stev taký hajzel a pomyslenie na to čo by sa stalo, ak by som tam neprišiel ma dostávalo ešte viac do úzkych. Hneď ako som Rose prvý krát videl, vedel som, že nebude jednoduché nedať sa strhnúť jej krásou a charizmou.
Totálne ma dostala. Sú to dva dni čo ju poznám a mne na nej tak neskutočne záleží ako už dlho na nikom. Kypí vo mne hnev voči Stevovi a ja mám najväčšiu chuť zdvihnúť sa a ísť mu rozbiť papuľu zato ako sa s ňou rozprával, ako sa k nej správala a za to, že čo i len pomyslel na to, že by sa jej dotkol násilím.
Zaťal som dlane do pästí, ešte stále priložené k tvári. Tlačil som si päste na oči a snažil sa vypudiť obrat toho ako ju tam škrtil a vrieskal na ňu.
Ja ho zabijem, toto si vyžerie, skurvisyn vyjebaný.
Triasol som sa od zlosti a nevedel to predýchať. Vždy som mal problém s mojou výbušnosťou, no myslel som si, že časom som sa to naučil ako tak ovládať. Opak je pravdou, stačí takáto situácia a ja mám chuť roztrhať ho na kusy.
Šúchal som si dlane o tvár a snažil sa myslieť na niečo iné. Počul som ako sa otvorili dvere. Zamrkal som a zdvihol tvár ku dverám. Videl som ako v nich stojí.
Mala na sebe tie svoje krátke nohavice a top pod ktorým už teraz nemala podprsenku. Krásne jej lemoval nahé prsia a mňa napadlo, že podprsenku ani nepotrebuje, mala ich bezchybné.
Top bol trošku kratší, takže jej s pod neho vykúkali bedrá, bola strašne krásna. Každý pohľad na ňu ma uchvacoval.
Tvár mala začervenanú od teplej vody a vlasy vlhké od pary. Spadali jej na ramená a na koncoch sa jej krásne vlnili.
Už na sebe nemala ani spotu po make-upe a mňa to potešilo, bola krásna aj bez neho dokonca krajšia. Od slnka mala pri nose pehy, boli to len malé fliačiky.
Sklopil som tvár a prestal sa na ňu dívať. Pohľad na ňu umocňoval zlosť ktorá už vo mne aj tak dosť bublala. Nedokážem si predstaviť, ako by jej niekto mohol ublížiť. Je taká krehká a krásna. Malo by byť zakázané sa na takýchto ľudí čo i len škaredo pozrieť a nie na nich ešte aj útočiť. Do riti, za to ho tak nakopem, ,že bude prosiť aby som prestal!
Znovu som zaťal päste a snažil sa premôcť hnev.
Rose
Stála som vo dverách a dívala sa na to ako skleslo sedí na posteli. Čo sa stalo? Mal na sebe obyčajné biele tričko ktoré sa pod jeho svalmi napínalo. Zatínal päste a ja som sa začala obávať, že to tričko snáď praskne vo švíkoch.
Bolo mu krásne vidieť prsné a ramenné svalstvo. Bol tak krásne mohutný, no aj napriek tom sa mi teraz zdal bezmocný.
Dostala som strašne nutkanie objať jeho široké ramena. Aspoň sa o to pokúsiť. Cítiť ako sa mu napínajú svaly a cítiť ako dýcha.
Kráčala som k nemu, zastavila som sa krok od neho. Medzi nami bolo pár centimetrov priestoru. Zdvihla som ruku a zaborila mu ju do jeho krásnych hustých vlasov.
Jemne som mu prehrabávala vlasy zo strany na stranu. Druhú ruku som mu položila na rameno a jemne ho stisla.
Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.
-„Čo sa deje Zet? Bolí ťa niečo? „
-„Všetko je v poriadku len mám občas problém zo svojou povahou.“ Snažil sa na mňa usmiať.
-„Nevyzerá to, že by bolo všetko v poriadku, čo sa stalo?“ znovu som sa ho spýtala a pridržala som si jeho tvár dlaňami.
-„ Len som nahnevaný. Spomenul som si na včera a neviem sa ukľudniť, keď myslím na Steva.“ Priznal sa mi.
Potiahla som mu ruka zo stehien a sadla si mu na jedno koleno. Ruku mi obtočil okolo boku a tvár zaboril do krku.
Jemne zašepkal.
-„Voniaš po mojom sprchovom géli“ cítila som ako sa jemne usmial.
Začervenala som sa.
-„prepáč, nič iné som nenašla.“ Zahanbene som priznala.
-„Neospravedlňuj sa, mňa to teší. Pripomína mi to, že by si takto mohla voňať aj odo mňa.“ Zdvihol tvár na moju úroveň.
Nevedela som čo na to povedať. Len som sa nežne usmiala.
-„Máš strašne krásny úsmev, vieš to? Nechápem ako by mohol byť niekto schopní ti ublížiť.“ Dopovedal to zarmútene.
Pohladila som ho po líci a odpovedala mu.
-„Ale veď mi nikto neublížil, vďaka tebe.“ Pousmiala som sa.
Zdvihol ruku a tiež ma pohladil po líci. Pritiahol si jemne moju tvár ku svojej. A letmo priložil svoje pery k mojim. Odtiahol sa na vzdialenosť jedného palca a zašepkal.
-„Ani neviem prečo, no veľmi mi na tebe záleží.“ Díval sa mi do očí.
Neodpovedala som. Len som si ho pritiahla späť k sebe a darovala mu ďalší letmí bozk.
Usmial sa.
-„Ďakujem.“ Povedal a ja som netušila čo tým myslí.
Zatvárila som sa zmätene a spýtala sa ho na to.
-„Za čo mi ďakuješ?“
Usmial sa. –„Krásne si ma rozptýlila“ prešiel mi prstom po spodnej pere.
Vstala som a potiahla ho za ruku.
-„Poď, musím domov.“ Usmiala som sa a ťahala ho s postele....
Ták @tooniickaaa tak dnes je to venované tebe a samozrejme aj ostatným čo to čítajú Ďakujem...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
katuska8808
28. 6.júna 2011 14:38
To ja ďakujem taký skvelý príbeh čítať...
5
boooože! som mimo! si ma tak potešila že ani neviem ako ti poďakovať, Darling! ešte si mi tam mohla hodiť Robbieho Patta- Let me sign a bola by som v takom príjemnom šoku, že by som sa rozplakala! vážne ťa mám rada!
a teraz k príbehu úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžasné!
a teraz k príbehu úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžasné!
Napíš svoj komentár