"Si tu" aj keď tu niesi (*42*)

S úsmevom na tvári som čítala správu.

-Byt je nedotknutý, nikto ma nevykradol. Môžeš kľudne spinkať a aj ja. Dúfam, že ma počas spánku nevykradneš... ? Z.

Už po prvej vete mi bolo jasné od koho to je. Potešil ma, je to úplná maličkosť ale veľmi mi zdvihla náladu.
Dostala som chuť mať ho teraz pri sebe. Neviem čo som si tým chcela dokázať, ale strašne som ho chcela mať pri sebe. Možno to bolo z trucu a možno preto, že je taký milý a vnímavý. Neviem proste v ňom niečo je. Milujem Dimitriho ale Zet má v sebe niečo čo ma k nemu tiahne. Verím, že postupom času ak by som sa veľmi snažila, ľúbila by som ho. Ale to sa už nestane, už nie. Viac už takéto veci nechcem zažiť, vždy to končí sklamaním a ja už na to nemám náladu a ani chuť. Môžem sním byť a nemusí to byť láska. Prečo všetky vzťahy medzi ženou a mužom musia končiť láskou? Nemusia. Proste nie. Pre oboch to bude lepšie keď si nebudeme až tak zasahovať do života a on mi aspoň čiastočne nahradí Dimitriho. Zranil ma a ja mu to nikdy neodpustím, verím že práve toto ma dotlačí k tomu aby som sa od neho čo najskôr odpútala.

Z nadšením a ešte stále pretrvávajúcou túžbou po ňom som mu odpísala.

-Teší ma, že ti ho nevykradli. Môžeš spinkať kľudne ale nie veľmi, možno ťa v noci prepadnem ja a určite mi nepôjde o tvoj nábytok.... R.

S úsmevom na perách som mu túto na môj vkus dosť „úprimnú“ sms-ku poslala. Začínalo mi byť jedno, ako to vyzerá a to nie je dobré. Hoci som si to uvedomovala veľmi ma lákalo takéto laškovanie. Asi preto, že som to nikdy nerobievala. No čo, všetko je raz po prvý krát. Pomyslela som si povzbudivo.

Sadla som si na posteľ a nedočkavo čakala čo mi odpíše. Bola som nedočkavá a napätá. Dúfala som, že to zoberie z toho lepšieho konca a neodbije ma nejakou suchou odpoveďou.
Čakala som asi päť minút a už som si začala poklepkávať nohou.
Konečne mi zapípal telefón. S nevýslovnou radosťou a túžbou som ho schmatla do rúk a rýchlo otvárala sms-ku.
Prečítala som ju a nahlas sa zasmiala.
Nesklamal.

-Tak dnes ani nezaspím, začínam sa obávať o svoju nevinnosť, čo by som bez nej robil.
P.S. Ak ma v noci prepadneš, buď nežná, nechcem mať traumu

Bože ja ho zbožňujem on je taký úžasný.
S úškrnkom na tvári som mu vďačne a celá nadšená odpísala.

-Naopak ja sa začínam obávať, že tvoja nevinnosť je už dávno poškvrnená a ja som to nebola. A kľudne môžeš spať ak ťa aj v noci navštívim, môžeš si byť istý, že budeš pri vedomí .
P.S Ja som vždy nežná, neobávaj sa.

Odposlala som mu smsku a s úsmevom na perách som sa hodila na posteľ. Bolo to neskutočné ako sa moja nálada za pár hodín zmenila. Nechápala som ako ma niečo takéto obyčajné dokáže tak rozveseliť. No potom mi došlo, že to nie je nič obyčajné proste je to jeho charizma. Je vtipný, inteligentný, nežný a chápavý, niky som si nemyslela, že všetky tieto vlastnosti môže mať naraz jeden muž. Preto nebol ako všetci, zaujal ma hneď ako som ho videla. Mal v sebe niečo ukryté a ja som zatiaľ nevedela čo to je, no lákala ma to. Lákalo ma to asi viac ako by malo. Chcela som ho spoznať do detailov. Jeho povahu no aj jeho telo. Pretože od kedy som od neho odišla, túžba po ňom neutíchala, len narastala.
Myslela som si, že takto sa dá túžiť len po jednom mužovi, mýlila som sa. Po Dimitrijm sa mi vždy cnelo a chýbal mi, bola to aj telesná túžba ktorá ma v jeho blízkosti opantávala, no nikdy mi takto nechýbalo jeho telo keď som nebola sním. Myslela som na neho, často. Ale nebolo to až takéto telesné.
Zet ma priťahuje, úplne inak. Neviem či si to viete predstaviť. Donedávna som si myslela, že jeden normálny človek vždy túži po druhom a je jedno po ktorom tak isto v každej situácii. No nie je to tak. Bol v tom veľký rozdiel, no neviem ho opísať. Bolo to možno ich rozdielnymi povahami, možno tým ako sa dívali na svet. A možno aj tým ako som sa dívala ja na nich. Neviem, neviem čím to bolo ale bolo to iné.

Myšlienky sa mi rozbehli do neznáma a ja som tvrdo zaspala.

Ráno som sa prebudilo do slnečného dňa a predstava, že nemusím vstávať pretože mám ešte 4 dni voľna ma utešovala natoľko, že som sa zahrabala späť do perín. Netrvalo mi to ani 5 sekúnd, keď som si spomenula ako som v noci zaspávala, a že som zaspala v strede nášho smskovania. Strhla som sa a vyletela z perín. Okamžite som sa rozhliadla po nočnom stolíku a hľadala mobil. Schmatla som ho a uvidela, že sú na ňom 2 nepriate smsky.
Obe boli od neho, och určite si myslí, že som sa na neho vybodla.
Začala som ich čítať. Prvá bola pokračovanie na moju poslednú.

-Prekukla si ma, moja nevinnosť už nie je taká skvelá ako by mala byť, čo narobím život si berie obete . Ooo takže môžem kľudne zaspať a ty ma potom nežne zobudíš?
P.S. To či si vždy nežná by som si musel overiť, aby som tomu uveril

Zasmiala som sa.

Prečítala som si druhú.

-Uvažujem nad tým prečo si mi neodpísala, buď to bude únava alebo som prekročil medze srandy? Ak je to tá prvá možnosť tak dobrú noc a ak tá druhá tak sa ospravedlňujem

Mala som strašnú chuť mu rýchlo odpísať, no najskôr som musela utekať na záchod lebo som sa skoro docikala.
Umyla som si tvár a prečesala vlasy. Otvorila som balkónové dvere aby sa izba vyvetrala.
Pribehla som k posteli a začala písať smsku.

-Dobré ráno, prvá možnosť je správna Prepáč mi, zaspala som. Ako sa dnes máš v takýto krásny slnečný deň?

Odoslala som mu smsku a zbehla po schodoch do kuchyne.
Bola som plná krásnych pocitov a uvažovala som čo z načatým dňom, dúfala som že ho dnes uvidím a v podvedomí som sa celá triasla túžbou po ňom, uškrnula som sa.
Kráčala som ku stolu, s hlavou v oblakoch....



Ospravedlňujem sa za dlhé meškanie

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu