-„Tak toto som naozaj nečakala, ja ani neviem čo ti mám na to povedať. Som ešte stále v šoku. Napadá ma, že ten chalan musí byť veľmi zlatý keď sa o teba takto postaral a ja by som mu mala určite poďakovať za to, že sa o moju kamarátku takto postaral. No na druhej strane ma straší predstava čo ti chcel urobiť ten ďalší chalan. Proste neviem či sa mám tešiť alebo hnevať. Neviem čo si myslieť....“
Sklonila hlavu a neustále ňou krútila. Chápala som jej zmätok. Chytila som ju za ruky a prihovorila sa jej.
-„To je v poriadku Em, nemusíš to chápať ani ja sama to nechápem, stačí keď to vieš.
No a teraz mi rýchlo prezraď čo také súrne si mi chcela povedať.“
Povzbudivo som sa na ňu usmiala.
Zdvihla tvár a tiež sa usmiala, ale len na chvíľu potom jej tvár znovu zvážnela.
-„No ja neviem Rosí, či ti to mám povedať. Radšej by som ti to nepovedala.“
Previnilo na mňa hľadela, zvedavosť vo mne rástla čo raz viac.
-„Em nerob také tajnosti, som strašne zvedavá“
-„No dobre, ale musíš mi sľúbiť, že sa nebudeš rozrušovať, dobre?“
-„Jasné sľubujem“ žmurkla som na ňu.
-„No bola som ešte v piatok u zástupcu spýtať sa za Dimitriho, že či odišiel alebo čo.....No a on mi povedal, že si len na týždeň vzal dovolenku a že nevie o tom, že by už do školy neprišiel. Neviem čo si o tom mám myslieť. Len som ťa na to chcela pripraviť...“
Neprítomne som sa na ňu dívala a spracovávala to čo mi povedala. To znamená, že ho budem vídať. A že ma bude učiť. Budem ho mať každý deň na očiach? On ma chce týrať? Tak čo do čerta mala znamenať tá sms-ka? Nech sa neopovažuje sa ku mne priblížiť, prisahám bohu, že ho zabijem ak sa mi ukáže na oči.
-„Čo budem robiť? Ja ho nechcem vidieť, bojím sa čo to so mnou urobí. Vôbec si nie som istá svojou reakciou. Prečo to potom robí? Nech odíde, preč z tadeto, preč odo mňa aby som ho už nikdy nemohla vidieť. Ublížil mi a to mu neodpustím, bez dôvodne sa vyparí a myslí si, že len tak príde späť a budeme sa hrať, že sme čisto profesionáli a nikdy nič nebolo? Mýli sa!!“
-„Rozumiem ti Rosí a chápem ťa, nedovolíme mu aby si robil čo sa mu zachce. Nezabúdaj, že sme na to dve, vždy tu budem pre teba.“
Silno ma objala. –„Uvidíš my niečo vymyslíme, máme dve hlavy on len jednu a ty si najsilnejšia osoba akú poznám, vždy si všetko zvládla a zvládneš aj toto a ja ti pomôžem, jasné?“ Odtiahla sa povzbudivo sa na mňa usmiala.
-„Ďakujem Em, za všetko. Neskonale ťa ľúbim. Viem, že mi to pomôžeš zvládnuť.“
Nahla som sa a dala jej pusu na líce. –„No a dosť bolo už o mne, povedz mi aký si mala ty víkend, hm?“
Previnilo sa na mňa pozrela a poškrabala sa na hlave.
-„Em čo zase?“ zamračila som sa na ňu.
-„No, ja si len nie som istá či sa ti bude páčiť to čo ti poviem, hm...“
-„Dnes už bolo dosť napínania, vyklop to!“
-„No tak dobre, no ja som bola vonku s tvojim bračekom...“ Priznala sa a previnilo sklopila hlavu.
Ostala som prekvapená, o tomto som nič nevedela. Poznali sa to áno, ale že by niečo riešili to mi ušlo. Och čo sa čudujem, že mi to ušlo keď som sa ničím iným nezaoberala len sebou, egoistka jedna...
-„S mojim bratom.“ Zopakovala som. –„Ako dlho sa už niečo deje a ja to neviem?“
-„Tak dva týždne maximálne, zatiaľ to nie je nič vážne len sa oťukávame. Prepáč mi, že som ti to nepovedala, ale myslela som, že toho máš aj tak dosť...“
-„Em ty sa mi neospravedlňuj, ja by som sa ti mala ospravedlniť, že som bola taká bezohľadná a egoistická. Za posledný čas som sa ťa vôbec nespýtala ako sa máš a čo máš nové. Odpusť mi to, pokúsim sa to napraviť a byť dobrou priateľkou, sľubujem.
A samozrejme som rada, že moja najlepšia priateľka si našla dobrého chlapca a že moj brat si našiel dobré dievča, ktoré si zaslúži jeho a aj on ju.“
Silno som ju objala. Snažila som sa tým odčiniť všetko to čo mi ušlo.
-„Ďakujem zlato, strašne som sa bála, že sa budeš hnevať pretože je to tvoj brat.“
-„Ale neblbni čo by som sa hnevala, však ste obaja svojprávny a dospelí a ja vás mám oboch strašne rada. Len dúfam, že ti nezlomí srdce, lebo ja mu zlomím nohy aj keď je to môj brat.“
Obe sme sa na tom zasmiali.
So smiechom prišlo šteklenie a strkanie. Kričali sme, smiali sa a bili vankúšmi.
Vždy som milovala takéto dni strávené s ňou.
Ďalšiu pol hodinu sme sa rozprávali o tom ako jej bolo s mojim bratom. Potom som sa rozhodla vrátiť domov. Rozlúčili sme sa a ja som odišla domov.
Kráčala som po ulici a prepadal ma zvláštni pocit. Nevedela som čo to je. Cítila som sa zvláštne. Obracala som sa všade naokolo a skúmala všetkých ľudí ktorý prešili okolo.
Zdalo sa mi, že som zahliadla niekoho známeho, zastala som a hľadela do diaľky. Skúmala som stromy a nevedela sa zbaviť pocitu, že tam niekto je. Podišla som pár krokov bližšie s myšlienkou, že snáď uvidím viac.
Videla som ho. Bol to vysoký muž s tmavými vlasmi, nápadne mi niekoho pripomínal, no nevidela som mu do tváre.
Znovu som prikročila o pár krokov a vtedy sa otočil, zatajila som dych od úžasu....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Ja som si nikdy nevšimla tvoj pribeh? :o prečo? teraz s ami nehce všetko odzačiatku =/
Napíš svoj komentár
+Emili a jej brat ? super