"Si tu" aj keď tu niesi (*48*)

Chvíľu trvalo kým som sa spamätal z toho čo urobila. Pomaličky som ju od seba odtiahol na centimetrovú vzdialenosť, tak aby som jej videla do očí.
Mala v nich zmätok. Nestihol som nič povedať predbehla ma.

-„Ách..Prepáč. Ja...prepáč...“ sklopila hlavu a tak mi zabránila vidieť jej emócie v očiach.
Určite si to vysvetlila tak, že ju nechcem. Ešte to mi tak chýbalo, keď pravda je presný opak. Tak strašne po nej túžim až ma z toho bolí celé telo. Ale toto nie je dobrá situácia.
Musel som to uviesť na pravú mieru.
-„Nie, to je v poriadku.. Ja len, zaskočila si ma. To nie preto, že by sa mi to nepáčilo, to mi ver. Len vidím, že nie si v poriadku a potrebujem vedieť čo sa ti stalo, hm?“

Pomaličky zdvihla hlavu a jemne sa na mňa usmiala. Úsmev jej tak pristal, znežnil jej celú tvár, ktorá už bola aj bez toho taká omamujúca a úchvatná. Z vlasov jej stiekla kvapka na líce, zotrela si ju rukávom mokrej mikyny.
bože úplne som zabudol, že je celá mokrá. Iste jej je zima.

-„Poď, uvarím ti teplý čaj a ty zatiaľ bež do mojej izby a zober si z tade na seba niečo suché, malo by tam biť ešte to tričko čo si mala minule. Potom mi všetko porozprávaš.“ Usmial som sa na ňu a popohnal ju smerom k mojej izbe.

Zavrela za sebou dvere a ja som odišiel do kuchyne. Postavil som vodu na čaj a vybral hrnčeky.
Zalial som čajové vrecká vodou a hrnčeky odniesol do obývačky. Vrátil som sa do kuchyne po misku cukru a kráčal do obývačky.
Zazrel som, že sa otvárajú dvere na mojej izbe. Vyšla z nich a kráčala ku mne.
Mala na sebe moje army tričko ako aj minule a obliekla si moje čierne trenky. Vlasy mala stočené do uteráku. Musel som sa nad tým pousmiať. Takúto voľbu oblečenia som nečakal.
Všimla si, že sa usmievam.

Zahanbene sa zaškerila. –„Prepáč nič lepšie som nenašla, tvoje tepláky mi boli veľké.“ Vysvetlila a potiahla si tričko dole, akoby ním chcela prekryť fakt, že má moje trenky.
Vyzerala tak krásne a vtipne. Nikdy som si nepredstavoval moje trenky na žene. Ale je to celkom pekný nápad. Príde mi to také intímne a o to viac ma to tešilo. Pretože moje telo reagovalo na všetko čo sa týkalo jej tela ale najviac túžilo po jej intímnostiach.
Potriasol som hlavou a odohnal všetky myšlienky na túto ženu v mojom náruči, na mojej posteli, pod mojím telom. DOSŤ!!
Pohol som sa ako prvý.

-„To je v poriadku, mohol som predpokladať, že ti nič z mojich vecí nebude dobré, teda skoro nič.“ Uškrnul som sa.
V tichosti kráčala za mnou.



Rose.

Cítila som sa tak trápne, ale nič lepšie ma nenapadlo. No čo som mala robiť. Tak nech sa mi za to teraz posmieva. Veď to vyzerá ako krátke gate, tak čo.
Hundrala som si zahanbene v myšlienkach.
Kráčala som za ním do jeho obývačky. V tej som ešte nebola. Bola úchvatná, tak ako každá jedna časť jeho bytu. Ešte som nezažila žiadneho chlapa s tak dobrým vkusom ako má on.
Obdivu hodné, to určité áno.
Zastala som, že sa aspoň trochu poobzerám a pokochám. Nečakal na mňa, usadil sa na svojom mohutnom gauči a čakal. Ten gauč vyzeral aj z diaľky mäkko a pohodlne.
Bol rohový a mal krémovú farbu. Na to, že bol taký svetlí bol pozoruhodne čistý.
Pred ním stál krásny jednoduchý stôl vyrezaný zo svetlého dreva. Dokonale ladil s celou izbou a doplnkami v nej.
Obývacia stena bola úplne jednoduchá, len spodné skrinky na ktorých mal plazmu a vežu. Tak ale tomuto sa hovorí „elektronické vybavenie“ tá veža ho musela stáť majland. Bála by som sa jej dotknúť, že ju pokazím. A plazma bola skoro taká široká aká som ja veľká. No tak tu by som sa iste nenudila.
Sadla som si vedľa neho na ten vábivý gauč. Naozaj bol mäkký a na dotyk taký jemný. Úžasné.
-„Vieš o tom, že máš prekrásny byt? Zariaďovala ti ho nejaká agentúra, alebo ty sám?“ zvedavo som sa opýtala.
-„Ďakujem, nie zariaďoval som si ho sám. Prečo, nevyzerám na to?“ pobavene sa usmial.
Tak to vystihol. Sakra, že nevyzeral na to. Ktorý chlap by na to vyzeral a ešte on, vojak.

-„Po pravde, nie nevyzeráš“ natiahla som sa po hrnček. Bol teplý, aspoň mi zohreje ruky.

-„Hm..úprimná, to sa cení.“ Skonštatoval moje slová. Oprela som sa a hlavu zaborila do mäkkého vankúša ktorý ležal na operadle gauča.
Cítila som, že sa otáča mojím smerom. Prisahám, že som vnímala teplo jeho tela.
Jemne som natočila hlavu a videla, že odo mňa sedí len na pár centimetrov. Ách bol taký krásny, dokázala by som sa na neho dívať večne a stále sa rozplývať nad jeho veľkosťou a krásou. Nebola to ani krása v pravom slova zmysle. Bol exotický, taký jedinečný. Mal úchvatné črty tváre. Jeho rodičia musia byť strašne krásny ľudia. Tie jeho hlboké oči, bolo v nich toľko citov a nehy. No bola som si istá, že sa tá neha môže rázom zmeniť na tvrdosť a hnev.
Vlastne, od kedy som ho stretla čakám, že príde nejaký jeho výbuch hnevu. Až teraz som si uvedomila, že ja vlastne čakám na to kedy bude reagovať ako Dimitrij, prestávam chápať svoje myšlienkové pochody. No je to preto, že pri ňom som na takéto zmeny nálad bola tak zvyknutá, proste to patrilo k nemu a ja som čakala, že taký bude aj on? Alebo, že taký už bude každý chlap?

Rosemary Mondgomeriová tebe už ale totálne zahrabáva. Napomenula som sa.
Ako keby mi nestačil, ten dnešok, ešte si želám aj takéto výbuchy? Som chorá, duševne chorá. Lebo toto už naozaj nie je normálne. Večne ma napadajú nejaké hlúposti. Do slova a do písmena,hrabe mi!

Kým som ja bola zabratá vo svojich myšlienkach on ma len potichu sledoval. No keď prehovoril, vytrhol ma zo „snenia“.

-„ Prosím Rose ja ešte stále čakám, že mi povieš čo sa ti stalo, trápi ma to. Vysvetlíš mi to?“
spýtal sa očakávajúc odpoveď.

Ahá no samozrejmé, toto som mu zabudla vysvetliť..a to mu mám čo povedať? Že som dnes videla svojho mŕtveho priateľa a že som ho dokonca aj počula. Buď sa mi vysmeje alebo mi zaobstará kvalitnú špeciálnu pomoc. A možno by to nebolo zlé, lebo presne to potrebujem, poriadneho špecialistu aby mi z hlavy vymietol tie sprostosti, ktoré ma napadajú.
Rozhodla som sa, poviem mu pravdu. Nech si myslí čo si myslí. Dnes mám akýsi príliš úprimný deň.
Nadýchla som sa a začala...


@katuska8808 , @pupinkavec , @ihavenoname ,@luna13 , @sara0608 Páči sa, kočky dúfam, že sa bude páčiť. A ospravedlňujem sa za meškanie

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu