"Si tu" aj keď tu niesi (*49*)

Tak som teda začala.
„Bola som si pred pár hodinami zabehať. Proste si prečistiť hlavu. Á stala sa mi zvláštna vec. Okrem toho, že som spoznala nové dievča celkom zábavné..“ pousmiala som sa nad myšlienkou ukecanej Terezi.“...videla som tam skupinku chalanov ktorý sa asi chystali hrať futbal. Najprv som zachytila len časti z ich rozhovoru, náhodou som to počula. Dvaja sa rozprávali o mne, keď som si to uvedomila otvorila som oči a skúmala ich...“ nadýchla som sa a uvažovala ako mu to vysvetlím, pretože som si bola vedomá toho, že netuší o Kyriánovi a ani o tom čo sa mu stalo. V podstate netuší o ničom, ách...

Skôr ako som stihla dopovedať svoje myšlienky, nevydržal to a nedočkavo mi skočil do reči.

-„Dúfam, že ti neublížili!“
Nevedela som ako na to reagovať, ta som sa rozhodla, že to budem čiastočne ignorovať a odpoviem mu aby si nevytváral mylné predstavy.

-„Nie, nie samozrejmé, že nie. Sedela som tam a hľadala očami tých dvoch ktorý sa o mne rozprávali. Prehovorili takže mi to uľahčili, najprv som sa pozrela na jedného a potom na druhého, no a to je ten problém. Ten druhý bol môj priateľ...“ sklopila som hlavu.

-„hm...aha..nevedel som, že máš priateľa.“ Konštatoval zamyslene.

-„Nemám a v tom je ten problém. Je mi jasné, že o mne nevieš vôbec nič a preto v tom teraz budeš mať zmätok, môj priateľ zahynul, no ja som ho tam dnes videla, normálne rozprával. Nemohla som uveriť vlastným očiam, proste..jaa...no nemohla.“ vzdychla som si.

-„Prepáč, to som nevedel. Mrzí ma to, veľmi.“ Nepýtal si povolenie. Naklonil sa a vzal ma do náručia.
Mala som pocit ako by mi čítal myšlienky, presne to som potrebovala. Niekoho pri sebe cítiť, nebyť sama. A fakt , že to bol práve on ten pocit len umocňoval.

-„To je v poriadku, nemal si to skade vedieť. Už je to dávnejšie a už som sa cez to preniesla. Ja len nechápem to čo som dnes videla. Proste to nemôže byť možné.“ Rozprávala som mu do náručia.

-„Musí sa to dať nejako reálne vysvetliť, určite to nemohla byť tvoja vidina, keďže ako si hovorila rozprával sa s ním aj ten druhý chalan, nie?“

To bola dobrá otázka, mal pravdu.
Prikývla som.
-„áno rozprával a ja som od nich bola v podstate niekoľko metrov takže sa mi len mohlo podobať na neho, asi som totálne spanikárila. Nechápem prečo ma to hneď nenapadlo. Veď som sa tým zaoberala dosť dlho.“ Fakt som nechápala svoje myslenie. Hneď som zhodnotila, že som chorá a hotovo.

-„No vidíš, tak si to tak neber...“ povedal nežne a pohladil ma po vlasoch.
Otočila som sa na neho a trošku sa nadvihla na kolenách aby som mu videla do tváre. Opätovala som mu úsmev.
-„A neporozprávala by si mi teraz o tom priateľovi? Teda iba ak chceš a máš na to chuť.“ Zvedavo sa spýtal. Popravde, pri pohľade na jeho tvár som prestala myslieť na všetko a sústredila som sa na každý svoj jeden zmysel ktorým som vnímala jeho telo a prítomnosť.

-„Porozprávam, ale nie teraz, nevadí? Nie je to preto že by som nechcela aby si to vede, ale nemám na to teraz chuť...“ Mám chuť na úplne niečo iné. Dodala som si pre seba v mysli a usmiala sa.

-„Dobre ja ťa nechcem nútiť. Len si mi pripomenula fakt, že o tebe naozaj nič neviem a ja by som to chcel zmeniť.“ Prezradil mi.

Už som pomaly ale iste ani nevnímala čo mi hovorí. Bola som totálne vygumovaná, mala som strašnú chuť pobozkať ho. Túžila som mu vojsť rukami pod tričko a cítiť jeho horúcu pokožku.
Cítila som sa ako bábka ovládaná svojimi pudmi, vyvolával vo mne neskutočne veci. A to, že ma doteraz len držal jemne za chrbát, ma rozčulovalo. Nechcela som byť tá ktorá to bude iniciovať. Mám predsa isté morálne zásady, no v danej chvíli boli môjmu telu ukradnuté všetky morálne zásady sveta.
A ja som sa proste poddala.
Opieral sa o roh gauču a ja som si sedela na pätách oproti neho. Jemne mal natiahnutú ruku okolo môjho chrbta. Dívali sme sa na seba.
Trošku som sa posunula tak aby som sa k nemu priblížila a čupela som na kolenách. Nečakal som na jeho reakciu, naklonila som sa na jeho telo a pobozkala ho.
Druhú ruku mi zaboril do vlasov a pritlačil si ma k sebe viac. Teraz som už ležala pozdĺž gauča. Rukou ma na chrbte k sebe pevnejšie pritlačil a telo presunul tak že som ležala na jeho trupe.
Tak úžasne bozkával, nevedela som sa nabažiť toho pocitu ktorý vo mne vyvolával.
Hladkal ma po chrbte a vášnivo bozkával, nič iné neurobil. Čaka som, že zo mňa zhádže veci. Nič sa nedialo, len ma ďalej bozkával.
Po chvíli sme sa zavrteli a zmenili kŕčovitú polohu. Jednu nohu si vyložil na gauč pozdĺž mňa a opieral sa o roh gauča ako pred tým. Ja som sa posunula vyššie a tak som ležala na ňom.
Prestala som sa ovládať a jednoducho mu vošla rukami pod tielko. Zacítila som napnuté svaly a horúcu pokožku. Srdce sa mi divoko rozbúchalo a naskočili mi zimomriavky.
Prebehla som mu rukami po tele, napol sa a potichu vzdychol. To bolo presne to čo som potrebovala počuť. To, že vníma moje telo tak ako ja jeho.
Tielko mi začalo vadiť, zachytávali sa mi do neho ruky a tak som sa natiahla po konce a pretiahla mu ho cez hlavu.
Až teraz prišiel ten najkrajší pohľad. Bol taký sexy. Opálený, mohutný a svalnatý. Aj grécky bohovia by mu mohli závidieť také telo. Bola som ako zmyslov zbavená, nemohla som sa vynadívať na to čo vidím.
A moje telo samozrejme reagovalo na to čo vidí. Chcela som sa na neho prisať a splynúť s ním.
Odtiahla som sa a vyzliekla si tričko.
Znovu som ho začala bozkávať. A pocit jeho nahého tela na mojom ma burcoval k živočíšnej túžbe cítiť ho všade.
Nestihla som si ani užiť ten pocit a dostala som studenú sprchu.

-„Rosííí...“ odtiahol ma od seba a prehovoril.
Dívala som sa na neho a nechápala. Nedávalo mi to zmysel, strašne som ho chcela a vyzeralo to tak, že aj on mňa.
-„...neunáhli sa, nenechaj sa strhávať emóciami.“ Povedal kľudne. Tváril sa ako by sa nič nedialo a nie ako by som pred ním sedela polonahá. Prestala som chápať význam.

-„A čo je na tom zlé? Veď emócie sú na to a ja po tebe túžim a nerozprávaj mi, že ty po mne nie.“
Upresnila som mu tvrdším tónom .

-„To som ani povedať nechcel a nie je na tom nič zlé. Ja len nechcem aby si sa hrnula do niečoho čo by si potom mohla ľutovať.“

-„Ale ja nič ľutovať nebude a ak áno tak to bude moja vec, tak o čo ide?“ stále som nechápala kam tým smeruje.

-„Tak ako si už dnes povedala aj ty aj ja. Vôbec sa nepoznáme, aj keď ja mám pocit, že ťa poznám už dlho ale je to len pár dní, sme vlastne cudzí ľudia. Chcel by som o tebe vedieť všetko a chcem aby si vedela všetko ty o mne. A aby si si potom zvolila a rozhodla sa čo snami. Prosím, necháp ma zle ak by som sa neovládal a nerozmýšľal mrzelo by ma to, lebo si ťa vážim a mám ťa rád, nechcem to pokaziť niečím urýchleným.“
Až teraz mi došlo, že má absolútnu pravdu. Ja ho vôbec nepoznám. Veď sú to len 2 dni alebo koľko, kriste ja som sa musela zblázniť. Ak by nemal aspoň trošku rozumu boh vie kde by som teraz bola.
Táto moja impulzívnosť ma raz privedie do prekérnej situácie, vlastne sa v nej práve nachádzam.
Musím sa už konečne ukľudniť a začať sa ovládať.

-„Máš úplnú pravdu, ospravedlňujem sa za seba som strašne impulzívna a ty sa mi páčiš. Proste ma veľmi priťahuješ.“ Hanbila som sa sama za seba.
Natiahol sa na zem po moje (jeho) tričko a podal mi ho obliekla som si ho.

-„To je v poriadku, tiež mám čo robiť aby som sa pri tebe ovládal.“ Priznal sa s úškrnkom.
Pozrela som sa na neho.

-„Fakt? Nevyzeráš na to.“ Konštatovala som, pri pohľade na jeho kľudnú tvár.

-„Fakt, môžeš mi veriť.“ Žmurkol na mňa a podával mi ruku.
Priala som ju a on si ma pomaličky pritiahol k sebe.
Bola som od neho na pár centimetrov. Vzal do ruky moju dlaň a pritlačil si ju na teplú hruď.
-„Cítiš?“ spýtal sa.
Cítila som to. Srdce mu bilo poriadne rýchlo no rytmicky. Bol to krásny pocit.
Prikývla som mu.
Spustil svoju ruku z mojej, no ja som od neho tú svoju neodlepila.

-„Poď sem.“ Ukázal na miesto vedľa seba. „Ľahneme si a ty mi budeš rozprávať všetko čo by som o tebe mal vedieť, súhlasíš?“
Súhlasila som.
Vystrel sa a ľahol si na bok. Pritlačila som sa k nemu chrbtom a tiež si ľahla na bok.
Pritiahol si ma svojou horúcou rukou tesnejšie a druhou mi hladkal vlasy. Začala som rozprávať....


Ospravedlňujem sa za blbú štylizáciu niektorých viet, ale toto pre mňa bolo naozaj ťažké spísať (nechápem prečo)

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu