Poznáte to, zažívate to každé ráno tak ako skoro každý z nás.
Sedem ráno, do vankúša slastne slintám,
všemožne vyhýbam sa tvojím fintám.
Piskot, škrekot, rámus veľký,
sťa hukot mojej starej telky!
Prestaň! Zmĺkni! Nechaj ma spať!
Ja viem, ze do práce už musím vstať!
Po slepiačky si ťa nájdem,
na tvoje boky ladne zájdem!
Tam máš pätu achylovu!
šípku krásnu - akrylovú!
Volume s ňou pridávam,
no teraz na ňu nadávam.
Tískam, tlačím, túžim spať,
kašlem naňho, nechcem vstať!
Že je toto každé ráno?
Jednohlasne iba áno.
Tlačítko už ledva ide,
onedlho už i farba zíde.
Nebude sa lesknúť na slnku,
už podobá sa na vlnku.
Dezén zjavne vydratý,
no ostáva os...tý!
Už je ticho, vzdal to zas,
zaspal som ja opäť raz.
A že práca šľachtí človeka,
rečie pravda stará - odveká.
To je síce pekné, krásne,
kto by potom písal tieto básne?
Telo má mať svoju podobu,
keď zhumpľované ide do hrobu.
V hrobe nám bude veľmi tesno,
keď tlačím volume tak besno.
Potom sa mi odvďačia
keď do hrobu ti ma dotlačia.
Potom škriekaj ako ďas,
keď si fandíš opäť raz.
Že v hrobe ma ty zobudíš,
že sa mýliš, to si píš!
tento blud je venovaný všetkým tlačítkam našich budíkov.
ja to vobec nevidim.....preco?predpokladam ze to tu mas vysvietene no vidim to normalka cierne....okrem toho,,ze sa mylis, to si pis!"to mam cervene......inak nist
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.