- Chcel by som s vami o niečom hovoriť.
Mykol rukou aby sa mi hodinky posunuli po ruke nižšie. Druhou rukou si ich zastavil a pozrel sa na ciferník.
- Nemám veľa času za štvrťhodinu mám dôležité stretnutie.Rocky môžeš nás prosím nechať osamote?
Muž pri dverách odišiel z miestnosti.
- O čom chcete so mnou hovoriť?
- Som rád, že prechádzate rovno k veci. Viete počul som, že vy a váš brat máte veľmi dobrý vzťah plný dôvery. Ja s bratom sme na tom podobne.
Takže Sebastián je jeho brat prebehlo mi hlavou.
- Sebastián mi rozprával ako hovoril tvôjmu bratovi o tom, že sme rodina nájomných vrahov.
Smial sa pri tom. Ale ten smiech ma desil. Potom si vzdychol.
- Sebastián často mení školy pretože naše povolanie vyžaduje aby sme sa presúvali. Pracujeme s nehnuteľnosťami. Môžeš si to hocikde overiť. No môj malý brat trpí stálou zmenou bydliska a tak si vymýšľa pútavé príbehy pre svojích nových kamarátov. Dúfam, že mi veríš. Dáš si?
Ukázal na fľasu s whiskey. Zažmurkala som a prikývla. Prešiel cez miestnosť a priniesol ďaľší pohár. Najprv dolial sebe.
- Chcem aby si mi verila, že to nie je otrávené
Potom nalial mne. Jemu to prišlo vtipné no ja som bola v kútiku duše rada, že to spravil. Mnohé som mu neverila. A hlavne nikto mi ešte nevysvetlil smrť starého priateľa. Nebolo by dobré pýtať sa nato. Ešte stále veril tomu, že nebude potrebné aby bolo nejako ublížené mne a mojej rodine. Radšej nech zostane v nevedomosti.
- Kde som to skončil.
- Vieš bolo by dobré keby aj ja viem tvoje meno.
Nespomenula som mu, že nenavrhol tykanie a rovno k nemu prešiel. Bol odo mňa o dosť starší..tipovala som tak o šesť, sedem rokov.
- Som Michael.
Napila som sa z pohára. Potom som sa postavila a začala sa prechádzať po miestnosti. Vedela som, že čaká na moje odpovede.
- Prečo sú tu všade z vonka tmavé sklá?
- Po smrti môjho staršieho brata otec nechcel aby ľudia vedeli, kde v dome sa kto nachádza.
- Stačili by závesy nie?
- Zbytočné starosti.
- Nehnuteľnosti vám musia veľa vynášať.
- Celkom slušne.
- Veríš tomu čo som pred chvíľou povedal?
- Mám inú možnosť? Myslím, že už nemá zmysel sa o tom baviť.
- Netráp si svoju múdru hlavičku vecami, ktoré sa ťa netýkajú inak...
- Inak?
- Inak nič ..jednoducho zabudni.
- Takže to nepopieraš.
Zahrávala som sa s ohňom. No musela som si byť na istom. A niečo vo mne mi našepkávalo, že tento človek nemôže byť vrah. Keď ma zavolal na moment som sa zahrávala s myšlienkou aké by to bolo môcť sa ho dotýkať ale bolo to taká milisekunda, že hneď potom som si naplno uvedomila hroziace nebezpečie.
- Záhravaš sa s ohňom. Povedal som nechaj to tak.
- Dobre tak ja už pôjdem.
- Zveziem ťa mám to cestou idem na schôdzku.
- Ako vieš kde bývam?
- Poslal som po teba a včera som sedel vzadu v aute.
Matne som sa rozpamätala na tmavé sklá toho auta a až potom mi došlo, že vodiča som videla len preto, že mal stiahnuté okno.
- Aha. Ale vďaka trafím aj sama.
- Trvám na tom.
- Aj ja na svojom.
- Večene tvrdohlavý? Už nie si dieťa Daniela si dospelá žena, tak sa podľa toho chovaj.
- Na tom stáť si za svojím nie je nič detské hlavne aj mám nastúpiť do auta s mužom, ktorého nepoznám a ktorého brat ma zastrašoval, keď som odmietla nastúpiť do auta, ktoré ma priviezlo sem.
- Rodina? Zastrašovala?
- Ten chlapík, čo ma priviezol vravel, že ste rodina a myslela som..
- Nie sme pokrvná rodina...patrí do našej rodiny trocha inak.
- Znie to ako mafiánska story.
- Ako ťa zastrašoval?
- Nechal ma podrobne si preskúmať jeho puzdro na nože.
- Nepoužil by to keby to nebolo treba..zrejme si ťažký oriešok.
- Takže nehnuteľnosti?
- Nehnuteľnosti. On súčasť ochranky.
- A čo ste vy svedkovia v ochrannom režime, keď máte tolko sadistov okolo seba?
- Niekoho z moje rodiny zabili..to už vieš a nerád by som bol keby sa to opakovalo. Takže odpoveď prečo má Sebastián ochranku je z dôvodu bezpečnosti. Tak necháš ma zviesť ťa?
Zamyslela som sa nad jeho slovami o ochranke a tak mi úplne vypadlo, že ma chcel odviezť. Potriasla som hlavou aby som si usporiadala myslienky.
- Čo či ťa nechám? Akože zviesť?
Musel sa zasmiať.
- Myslel som odviezť. Musíš mať ťažké myšlienkové pochody, keď už si stihla zabudnúť ako si si stála za svojím. Aj keď priznávam, že ani v tomto druhom význame to nevyznelo zle.
Prebehol po mne očami a jazykom si navlhčil pery. Uf ešte to by mi tak chýbalo aby som sa nechala zvádzať od niekoho tak vražedne krásneho a nebezpečného.
- Pekný kompliment no prehliadnem ho. Tak dobre môžeš ma odviezť.
- To som chcel počuť.
Prišiel ku mne a vzal mi pohár. Pritom sa jemne nechtiac dotkol pokožkou jeho prstov moje ruky. Prebehli mnou zimomriavky.
- Ideme?
- Tak poď auto stojí vonku.
Po ceste z domu som sa zadívala na akvárium. Rybička v ňom sa skryla za riasy. Aj ona sa bála. Možno sa niečo z môjho strachu penieslo na ňu.
Cesta autom bola krátka..rozhodne mi prišla kratšia ako tá tam. Zrejme to bolo jeho prítomnosťou. Po chvíly zastal pred mojím domom.
- Snáď už nebude nutné ďalšie naše stretnutie.
Nechcela som ho už vidieť. Príliš magicky na mňa vplývala jeho prítomnosť. Len prikývol. Vyšla som z auta a kráčala k domu. Keď som za sebou zavrela dvere pocítila som príšernú únavu. začala som volať brata po mene. Už dávno mal byť doma. Nemohla som ho nikde nájsť. Chytila ma panika. Volala som starým rodičom ale odišiel pred dvoma hodinami. Cesta domov by mu trvala len 15minút na bicykli. Čakala som do večera. A potom do nasledujúceho rána. Ráno som zavolala na políciu. Celé hodiny hľadali ale márne. Bola som na všetkých jeho tajných miestach ale nikde som ho nemohla nájsť. O deň neskôr keď to polícia začala vzdávať som to nevydržala. Vedela som kto by mi mohol pomôcť.Bol moja posledná nádej. Michael.
Ale to až nabudúce
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár